reklama

Výlet do Lesotha

Trochu sa zamiešam de remesla blogerom-cestovateľom a podelím sa o svoje dojmy a skúsenosti z exotického Lesotha. Bohužiaľ scénické fotky z Dračích hôr boli pamäťovo priveľké a nevošli sa na blog.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Rád si sem-tam pozriem blogy cestovateľov na sme.sk, Je to zaujímavé, poučné a aj praktické čítanie, keďže pri plánovaní vlastných ciest sa môžem opierať o skúsenosti svojich predchodcov. Ja som ako cestovateľ až niekde v desiatej lige, nakoľko v programe bežnej týždennej medzinárodnej konferencie je vyhradený na turistiku spravidla poldeň či nanajvýš jeden deň. I tak som sa však rozhodol podeliť sa tu na blogu o moje dojmy a skúsenosti z exotického Lesotha a to hlavne o tie, ktoré ma niečím prekvapili alebo o tie, ktoré by mohli byť potenciálne užitočné pre iných turistov,

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O malej krajine zvanej Lesotho som sa dozvedel azda už ako desaťročný pri prezeraní atlasu sveta. Upútala ma hlavne tým, že bola zo všetkých strán obklopená inou krajinou, Juhoafrickou republikou. Keď som sa zúčastnil v januári tohoto roku konferencie v Durbane, organizátori dali účastníkom na výber tri výlety na voľný deň : jeden na festival zuluských tancov, ďalší na klasickú safari a nakoniec jeden do Lesotha. Okamžite som sa zapísal na ten tretí a ... bol som sám! Vicki, sympatická pani poverená starosťou o voľný čas účastníkov konferencie mi vysvetlila, že výlet sa neuskutoční, pokiaľ sa naň neprihlásia aspoň dvaja kandidáti a tak musím čakať kým prejaví záujem aj niekto iný. Popoludní deň pred plánovaným odchodom som za ňou zašiel s otázkou, ako na tom som, ale Vicki sa ospravedlnila, že zatiaľ môj problém neriešila. Mala práve na starosti iný a, uznal som, dôležitejší. Jej dcéra, ktorá podniká v Botswane vo včelárstve, sa vrátila z dovolenky a zistila, že strechu jej domu medzitým zožrali slony...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nakoniec Vicki nesklamala a poslala mi večer e-mail s dobrou správou : Jedna Američanka, ktorá nie je účastničkou konferencie, chce tiež navštíviť Lesotho. Zraz je o piatej ráno na recepcii, kde nás bude čakať auto so šoférom. Všetko naozaj fungovalo a tak sme vyrazili na prvú etapu cesty : dvesto kilometrov do podhorského mestečka Underbergu. Ukázalo sa že americká spolucestujúca mapovala juhoafrický trh pre Uber, potetovaná bola ako slovenský futbalista a nevynikala prílišnou komunikatívnosťou. Naopak šofér bol zhovorčivý človek, ktorý to mal buď v náplni práce alebo to bola jeho nátura. Celý čas nám niečo vysvetľoval, tak sme sa napr. dozvedeli, že poloprázdno vyzerajúce kamióny na diaľnici sú vlastne maximálne možne naložené ťažkými kovmi zo Zimbabwe, ojazdené auta mieria z Durbanského prístavu do Kene, lesy okolo cesty nie sú pôvodné, pretože prisťahovalci zo Škótska sadili najradšej duby, Austrálčania eukalypty a Indovia niečo, čomu som neporozumel a nechce sa mi to teraz googliť...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sme zišli z diaľnice a nabrali smer na juhozápad, prechádzali sme cez blahobytne vyzerajúcu dedinu. - Skoro všetci muži tu dochádzajú za prácou do Johannesburgu, - poznamenal šofér. Na každom pozemku stáli dva domy, jeden s obdĺžnikovým pôdorysom, v ktorom sa bývalo a jeden s okrúhlym, ktorý mal za úlohu iba dosvedčiť, že jeho majiteľ je verný tradičnej architektúre kmeňa Zulu. Na kopci nad obcou stál palác hodný tisíc a jednej noci. - Tam býva šéf dediny. - vysvetlil šofér a dodal, že je to funkcia, ktorá sa po stáročia dedí z otca na syna, aktuálny šéf má vraj iba osemnásť rokov. Na otázku, z čoho je taký bohatý, som dostal túto odpoveď : dostáva do vrecka províziu za každú sprostredkovanú dohodu medzi susedmi (ktorí sa mimochodom nesmú dohodnúť sami bez neho...). Napr. ak dievča otehotnenie pričinením mládenca od susedstva, šéf rozhodne či si ju "vinník" vezme a zaplatí za nevestu cenu dvanástich kráv, alebo si ju vziať nemusí a rodine dievčiny zaplatí odškodné, Pýtam sa, aké veľké je to odškodné a šofér sa smeje, kým odpovie. - Taktiež dvanásť kráv ! Vyjde to na jedno !

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po troch hodinách jazdy dorážame do Underbergu, odkiaľ je to už len štyridsať kilometrov do Lesotha. Meníme auto aj šoféra a priberáme ďalších dvoch pasažierov : mladú holandskú dvojicu, on podnikateľ v stavebníctve, ona asistentka dentistu. Po niekoľkých kilometroch zídeme z asfaltky a berieme kurz poľnou cestou na priesmyk Sani. Scenérie podhorskej krajiny sú malebné, šofér sem-tam zastaví na fotenie. 

Pred začiatkom stúpania do Dračích hôr prechádzame cez juhoafrickú colnicu, dostávame pečiatky do pasov, prejdeme ešte pár kilometrov a vidíme na pahorku pri ceste stádo paviánov. Môj telefón ich nafotí ako malé bodky, ale Holanďanov masívny teleobjektív zabezpečí veľmi pekné zabery, Všetci sa tešíme a zrazu šofér vraví : - Fajn, mali sme pekný výlet, vraciame sa do Underbergu. Iba ja som sa zmohol na otázku . - Ako to? Mali sme ísť až do Lesotha. - Sme predsa v Lesothu, - tvrdí šofér. - Nevšimli ste si, že sme prešli cez colnicu? Argumentujem, že podľa mapy hranica prechádza až vrcholom priesmyku, kde je aj lesothská colnica. Cez ňu predsa musíme prejsť, Šofér tvrdí, že poobede musí viezť ďalších turistov a nestíha to. Ja mu na to, že máme zaplatené do Lesotha a do Lesotha nás musí doviezť. Moji spolucestujúci mlčia, nechajú to na mňa. Šofér nakoniec rezignuje a ide ďalej, lež sa kaboní a viac nezastavuje na fotenia.

Priesmyk Sani (Južná Afrika)
Priesmyk Sani (Južná Afrika) 

Prechádzame úchvatnou prírodou priesmyku Sani, sem tam sa mihne v diaľke antilopa a napriek čoraz vyššej nadmorskej výške všetko sa stále zelení.


 

Vstup do Lesotha
Vstup do Lesotha 

Napokon sa vyšplháme až na vrchol priesmyku, kde sa nachádza lesothská colnica. Štrková cesta tu prekvapujúco prechádza na kvalitnú asfaltku, šofér zastavuje, vyzbiera naše pasy a ide dovnútra sám. Obzeráme sa po náhornej plošine vo výške skoro tritisíc metrov, ktorá sa už nachádza v Lesothu. Samé kríky a tráva, žiadne stromy, tisíce oviec a desiatky pastierov, kam oko dovidí. Všetci sú oblečení do rovnakých tmavosivých plášťov s kapucňami, niektorí po nás poškuľujú.

Pastieri na náhornej planine v Lesothu
Pastieri na náhornej planine v Lesothu 

Šofér sa vracia, rozdá pasy, zdanlivo vyrážame na cestu do vnútrozemia, ale prerátal som sa. Po dvesto metroch skrúti doprava na poľnú cestu, ktorá sa ďalej sama stáča doprava a prichádzame k reštaurácii. Podľa plánu výletu sme však mali najprv navštíviť dedinu vo vnútrozemí a až potom ísť do reštaurácie na juhoafricko-lesothskom pomedzí. Upozorním na to šoféra, odpovie len, že je čas jesť. Moji spolucestujúci prikývnu a tak to vzdávam, ideme si naplniť bruchá.

Čašníčka z Lesotha
Čašníčka z Lesotha 

Reštaurácia je lacná a kvalitná, pýtam sa čašníčky, či pochádza z Južnej Afriky, či z Lesotha. Potvrdí, že je z Lesotha a dovolí mi urobiť jej fotku, Po obede vyhľadám šoféra, ktorý s nami nejedol a poviem mu rezolútne, že musí dodržať plán výletu a odviezť nás do vnútrozemia do lesothskej dediny, Presviedča ma, že je to zbytočné, v tej dedine nie je nič, čo by stálo za videnie, vraj mám v pase lesothskú pečiatku, keď musím niekomu dokazovať, že som bol v Lesothu, Vravím mu,že presne to "nič" ma zaujíma viac, než čokoľvek iného. Vrtí nechápavo hlavou, ale nakoniec kapituluje! Ideme ďalej !

Reštaurácia na juhoafricko-lesothskom pomedzí
Reštaurácia na juhoafricko-lesothskom pomedzí 

Po krásnej asfaltke nechodia skoro vôbec autá, ale predovšetkým osly. Šofér podotkne, že vlastníctvo osla je v Lesothu odznakom spoločenského postavenia, Míňali sme asi desiatku lesothských rodín na ceste. Iba tri z nich mali osla. Hrdo sa na ňom niesol otec rodiny a manželka s deťmi cupitali za ním. Nakoniec po piatich kilometroch jazdy smerom do vnútrozemia dorážame do dediny. Tvorí ju asi pätnásť okrúhlych domov bez okien voľne roztrúsených v priestranstve, žiadne námestie ani žiadna verejná budova. Obyvatelia sú všetci vonku, lebo akurát tam niečo vyšetruje lesothská polícia. Vidíme iba dospelých ľudí a maličké deti, keďže vo veku siedmich rokov začína povinná školská dochádzka a najbližšia škola je v 50 km vzdialenom Mokhotlongu. Chudáci malí školáci žijú už v útlom veku na internáte bez rodiny a do rodnej dediny prichádzajú iba trikrát do roka na prázdniny.

Roztrúsené domčeky v lesothskej dedine
Roztrúsené domčeky v lesothskej dedine 
Lesothské policajné vozidlo
Lesothské policajné vozidlo 

Vchádzame do jedného domu. Interiér tvorí jediná miestnosť s priemerom asi päť metrov, okrem pár úzkych drevených lavíc pri stene v nej nie je žiadny nábytok. Ohnisko uprostred ohrieva kamennú dlážku. Nefotím, nepovažujem to za správne. Domáca pani nás pohostí vynikajúcim práve upečeným chlebom i trochu menej dobrým pivom lokálnej proveniencie a snaží sa nám predať pár po domácky vyrobených suvenírov. Kupujem niekoľko drobností asi za 30 eur. Nestojí to možno za tie peniaze, ale vďačnosť v očiach mojej hostiteľky je mi dostatočnou odmenou. Američanka i Holanďania sa nechávajú pohostiť, ale nekupujú si nič. Pýtam sa domácej panej, či je hrdá na to, že je Lesothčanka. Zasvietia jej oči a odpovie : - Áno, veľmi hrdá. - Potom sa pohrabe v nejakej krabici a vytiahne odtiaľ ošmatlanú farebnú fotku. - To je náš kráľ, - vraví mi vrúcne.

Rozlúčime sa a vychádzame von na otvorené priestranstvo. Dedinčania sa snažia nám zaspievať či zahrať nám na ich hudobných nástrojoch. Kým mám mince, tak ich dávam a tiež si dovolím fotiť. Američanka s Holanďanmi krivia ústa a nedávajú nič, Celkovo konštatujem, že tá desiatka áut s turistami denne možno trochu napomôže lepšej životnej úrovni obyvateľov, lebo skoro všetci majú oblečené európske šaty na rozdiel od pastierov na planine s ich jednotným sivým úborom.

Hudobníci v Lesothu
Hudobníci v Lesothu 

Vraciame sa do Južnej Afriky a uvedomujem si, že som absolvoval hádam najzaujímavejší jednodenný výlet v živote, Na cestách za matematikou som zavítal do mnohých krajín, ale do žiadnej vyslovene biednej. Lesotho bolo výnimkou. Chudoba jej obyvateľov je ťažko popísateľná a vidieť ju je veľkým poučením. Nechcem zakončiť toto svedectvo akýmkoľvek zovšeobecňovaním či moralizovaním, ale uvedomujem si, že talentované dieťa z Lesotha má ešte oveľa oveľa ďalej ku kvalitnej životnej realizácii, než jeho náprotivok trebárs zo Slovenska.

Ctirad Klimčík

Ctirad Klimčík

Bloger 
  • Počet článkov:  131
  •  | 
  • Páči sa:  474x

absolvent MFF UK v Prahe, odbor matematická fyzika, PhD získaný v SISSA v Terste, profesor matematiky na Univerzite Aix-Marseille od roku 1997 Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu