O štruktúre vedeckého článku

Autor: Ctirad Klimčík | 9.8.2017 o 12:09 | Karma článku: 10,19 | Prečítané:  11487x

  V blogu popisujem štruktúru prírodovedeckého článku, ale som  presvedčený, že by  takto mali písať aj spoločenskí vedci, ak si má nimi vykonávaná aktivita zaslúžiť označenie “veda”.    

 

V prvom rade treba zdôrazniť toto:  vedecký článok píšeme vtedy, ak  sme sa dopracovali k poznatku, ktorý ešte nikto pred nami nezískal a ak máme dobré dôvody sa domnievať, že tento nový poznatok  zaujme odborníkov na dotyčnú oblasť. 

 

Takže ustálená  štruktúra vedeckého článku je nasledovná :

 

  1. Názov článku

  2. Autor a jeho adresa

  3. Zhrnutie (po anglicky abstract)

  4. Úvod článku

  5. Telo článku

  6. Závery článku a výhľad do budúcnosti

  7. Použitá literatúra

 

Teraz podrobnejšie ku každému bodu :

 

  1. Už samotný názov by mal vystihovať obsah či povahu nového poznatku, ktorý ste získali. Napr. názov “Integrabilita Yang-Baxterovho  modelu”  upozorní znalca, že dotyčný model , o ktorom sa doteraz nevedelo, či je alebo nie je integrabilný, naozaj integrabilný je a to je vlastne ten nový poznatok, ktorý chcete oznámiť svetu.

  2. Je jasné, prečo tam meno autora musí byť : autorstvo dobrého článku má v civilizovanej krajine  pozitívny dopad na vedcovu kariéru

  3. Dobrý abstrakt je kľúčom, ktorým si otvárate dvere k získaniu nových záujemcov o váš výskum. Musí byť stručný (nie viac ako dve-tri vety na dvadsaťstránkový text), musí byť neosobný (formulácie typu “po veľkom úsilí sa mi podarilo vyriešiť” sú  nevhodné) a hlavne musí o niečo viac rozvinúť informáciu uvedenú v názve, napr. v našom konkrétnom príklade naznačiť, že sa vám tu integrabilitu Yang-Baxterovho  modelu podarilo dokázať pomocou štúdia Laxových párov skonštruovaných zo znalosti symetrií modelu.

  4. Úvod je miesto, kde v prvom rade musíte popísať problém, ktorého úplné či  čiastočné riešenie váš nový poznatok predstavuje. Pokiaľ ste ten problém nesformulovali vy sám, tak musíte tiež popísať genézu toho problému ako aj uviesť kto všetko pred vami  už aspoň čiastočne prispel k jeho riešeniu. (Podrobné odkazy na práce všetkých vašich predchodcov rozpíšete na konci článku v rozdiele Použitá literatúra).  Upozorňujem začiatočníkov na toto: keď zreteľne nenapíšete hneď v Úvode,  k riešeniu akého  konkrétneho problému váš článok prispieva, nemáte šancu opublikovať vašu prácu čo len i v trochu dobrom časopise.  Recenzent vás totiž bude dôvodne podozrievať z toho, že hmlíte a nerobíte vedu.  Prečo? Nuž preto, že veda  je v samej svojej podstate ľudská aktivita venovaná riešeniu netriviálnych problémov, na ktoré si môžu trúfnuť útočiť iba talentovaní, vysoko vzdelaní a ťažko pracujúci  jedinci. Suma sumárum: neriešite obtiažny problém = nerobíte vedu.  V úvode ďalej musíte zhruba popísať metódy, ktoré ste k riešeniu vášho problému použili a musíte taktiež priložiť “mapu článku”, to znamená pár vetami popísať, v ktorej kapitole tela článku čo presne riešite ako aj to, v ktorom odseku  rekapitulujete to, čo sa už vedelo pred vami a kde presne prinášate nové výsledky. Typická veta je napr. táto : “V odseku 3.4 pripomenieme čitateľovi odvodenie operátorovho rozvoja získaného Jankom Hraškom pre prípad veľkých anomálnych dimenzií a v nasledujúcom odseku 3.5 už prezentujeme naše originálne výsledky zovšeobecňujúce rozvoje Janka Hraška pre prípad malých dimenzií chránených BPS podmienkou.”

  5. V tele článku napíšete všetky podrobnosti vašej práce, v podstate tak, ako ste ich získali. Toto predstavuje pre začiatočníka najmenší problém, pretože v momente, čo rozumie svojej práci, najčastejšie dokáže  jej výsledky i gramotne spísať. I tam však treba dávať pozor na to, aby čitateľ (a zvlášť recenzent) presne vedel, kedy mu predkladáte veci už publikované, na ktoré nadväzujete a kedy už píšete o vašich novinkách. Typická veta na konci odseku 3.4 je táto :” Rovnicou (10) končíme prezentáciu metódy Janka Hraška pre veľké anomálne dimenzie a v nasledujúcom odseku 3.5 ju podstatne zovšeobecníme na prípad tých malých dimenzií, ktoré sú chránené BPS podmienkou”. A to ešte nie je všetko, pretože hneď ďalší odsek 3.5 musíte začať takto : “V tomto odseku pristupujeme k prezentácii našich originálnych výsledkov. Špeciálne získame nové rozvoje pre  prípad tých malých dimenzií, ktoré sú chránené BPS podmienkou.” Poviete si, že to je ako u blbých, veď načo už opakovať to, čo ste napísali stranu predtým.  Nuž toto je jediné opakovanie, ktoré je vo vedeckom článku prípustné. Je to preto, že zriedkakedy ľudia čítajú články celé. Často váš čitateľ mrkne na mapu článku v úvode a skočí priamo na odsek 3.5. Tam už ho musí čakať veta, ktorú som napísal. Iný to začne čítať už od odseku 3.4, pretože metódu Janka Hraška nepozná, a ocení, keď mu presne uvediete, kde opakovanie už pred vami známych vecí končí. Preto tá veta na konci odseku 3.4. Samozrejme, v konkrétnych prípadoch autor článku vycíti, kde a kedy by mal podobné veci opakovať či zdôrazňovať. Podstatné je si na tom všetkom uvedomiť, že recenzenti majú  málo času a nebudú sa prehrabávať v literatúre, aby zistili, čo ste urobili nové vy a čo už bolo známe pred vami. Keď im to nepoviete sám, môžu sa znechutiť a vaša práca to bude mať ťažšie, aby sa presadila.

  6. V závere trochu zopakujete to, čo v úvode, tj. aká je povaha vami získaných nových poznatkov a aký problém riešia, s tým, že čitateľ by to už mal mať lepšie všetko zažité. A nakoniec prichádza výhľad do budúcnosti : Vami vyriešené problémy skoro vždy vedú k formulácii  problémov nových, ktoré vy sám máte záujem naformulovať, aby ste si získali pokračovateľov  a teda aj potencionálnych priaznivcov vami študovanej problematiky. Mimochodom, ak ste začiatočník a žijete v krajine na periférii svetovej vedy, pozorne sledujte, čo uznávaní svetoví vedci píšu vo výhľade do budúcnosti svojich prác. Nájdete v tom obrovský zdroj inšpirácie, čomu sa venovať.

  7. Tu niet veľa čo napísať azda okrem tejto veci : buďte poctiví v citovaní vašich predchodcov a zvlášť nezaznávajte tých zo slabších krajín (aby ste potom neboli prekvapení, že niektorí ľudia budú zaznávať vás). Nestáva sa zriedka, že celý kredit za objav sa pripíše známym ľuďom, ktorí rozvinuli niečo, čo vymyslel niekto menej známy, a tomu neostáva než čakať na ďalší výťah na vedecké výslnie...


 

Nakoniec dodám, že vedci píšu občas aj články neobsahujúce nové poznatky, ktorých cieľom je zmapovať širšiu výskumnú aktivitu v nejakej oblasti. Takým článkom  sa hovorí “prehľadové”  a čitateľ musí byť upozornený už v ich abstractoch, že má do činenia s týmto typom článku.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Kto ovláda svet a Kurzov kurz vo V4 (týždeň podľa Schutza)

Sto rokov po monarchii a stopäťdesiat po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa stredná Európa môže pripraviť na veľký „relaunch“ nacionálnych vášní.

AUTO

Dopravu v okolí Ružomberka zastavili protesty

Chodci zablokovali autá na troch miestach.


Už ste čítali?