reklama

Veľká noc v Južnej Austrálii

Popisujem dojmy z veľkonočných potuliek po mestách a plážach na  poloostrove Fleurieu v Južnej Austrálii

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Keď som dostal pozvanie na seminár na Univerzitu v Adelaide práve na štvrtok pred Veľkou nocou, vidina nasledujúcich štyroch voľných sviatočných dní strávených turistikou v Južnej Austrálii vyzerala veľmi lákavo. Rozhodli sme sa s Elizou navštíviť hlavnú tamojšiu atrakciu, ktorou je divoký tzv. Klokaní ostrov (Kangaroo Island), ale môj dlhoročný "naposlednúchvíľový" prístup k organizácii cesty sa mi nakoniec vymstil práve u protinožcov. Hoci sa mi podarilo zarezervovať ubytovanie i auto v požičovni, všetky lety i miesta na trajekt z kontinentu na ostrov boli beznádejné vypredané. Veď hej, štyri dni voľna na Veľkú noc sú pre všetkých, nielen pre nás... Nakoniec sme sa teda rozhodli povandrovať po poloostrove Fleurieu na juh od Adelaide len tak, aby sme uvideli, ako vyzerá juhoaustrálsky vidiek.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do Adelaide sme cestovali z Canberry cez Melbourne. Výhľad z lietadla na najvyššiu horu Austrálie Mount Kosciuszko bol OK, menej zaujímavá bola fádna plochá krajina, nad ktorou sme leteli v druhej časti presunu. Až pred pristátím v cieľovej destinácii sa terén zvlnil, objavili sa polia, vinice i lesy a nakoniec samotné Adelaide, ktoré na mňa urobilo z výšky veľmi dobrý dojem. Mimochodom Južná Austrália ako štát má dvadsaťkrát väčšiu rozlohu ako Slovensko, ale žije v nej iba 1,7 milióna obyvateľov, z toho tri štvrtiny z nich v samotnom hlavnom meste provincie. 

Ešte v deň nášho príchodu sme sa prešli po hlavnej ulici North Terrace vybudovanej prevažne v druhej polovici devätnásteho storočia vo viktoriánskom štýle. Nefotil som, lebo už bolo po zotmení, ale celkovo centrum Adelaide na mňa urobilo najlepší dojem zo všetkých austrálskych miest, ktoré som navštívil. Administratívne budovy, kostoly, monumenty i univerzitné auly sú naozaj výstavné a neplánovane sme sa zúčastnili aj koncertu vážnej hudby v Elder Hall, kam nás vpustili iba na základe toho, že som bol hosťom miestnej univerzity.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Seminár na druhý deň dopoludnia dopadol skvele, rovnako aj popoludňajšia diskusia s kolegami, takže na turistiku zostal až večer a znova som pri umelom svetle lámp nefotil. Nakoniec jedinú snímku v Adelaide som urobil v piatok ráno cestou z hotela do požičovne automobilov a sú na nej vyobrazené bronzové prasiatka:

Obchodná ulica Rundle Street, Adelaide
Obchodná ulica Rundle Street, Adelaide 

Potulky po poloostrove Fleurieu sme začali návštevou pláže v Glenelg, čo je obľúbené výletné miesto Adelaidčanov a potom sme sa počas troch dní vykúpali na šiestich ďalších plážach. Fotil som iba na jednej z nich, Waitpinga Beach, kvôli peknému svetlu zapadajúceho slnka, ale inak pobrežie poloostrova Fleurieu nie je vizuálne veľmi atraktívne. Prechádzali sme mimochodom aj cez Cape Jervis, z ktorého sme z diaľky videli už zmienený Klokaní ostrov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Glenelg, pamätník na mieste prvého vylodenia kolonistov v Južnej Austrálii v  r. 1836
Glenelg, pamätník na mieste prvého vylodenia kolonistov v Južnej Austrálii v r. 1836 
Cape Jervis, v pozadí Klokaní ostrov
Cape Jervis, v pozadí Klokaní ostrov 
Dlhé tiene na Waitpinga Beach
Dlhé tiene na Waitpinga Beach 

Cesty sú v Južnej Austrálii dobré, ale nízka hustota osídlenia sa dá ľahko pocítiť na riedkej premávke. S tým určite súvisia aj ťažkosti nájsť skoro na ľudoprázdnom vidieku hoci len stánok s občerstvením. Inak vegetácia je často európskeho pôvodu a krajina sa zelení hádam iba tam, kde je zavlažovaná. Tiež klokanov vidíme podstatne menej ako v okolí Canberry a sú plachšie azda aj preto, lebo v Južnej Austrálii sa ich mäso bežne konzumuje.

Zaujímavé miesto je Victor Harbor, v devätnástom storočí dôležitý prekládkový prístav farmárskych produktov dopravovaných parníkmi po rieke Murray z vnútrozemia Austrálie. Rieka Murray má nesplavné pieskom zanášané ústie široké nanajvýš dvesto metrov a tak bol tovar vykladaný v riečnom prístave Goolwa a odtiaľ vozený zhruba desať kilometrov po železnici do morského prístavu Victor Harbor. Neskôr sieť železníc v Južnej Austrálii zhustla, nákladná lodná doprava na rieke Murray sa už nevyplácala a Adelaide prevzalo štafetu hlavného exportného prístavu. Našťastie Victor Harbor sa vedel prispôsobiť a stalo sa z neho letovisko juhoaustrálskych boháčov. Jednou z atrakcií pre nich bola aj rekreačná konská železnica na tzv. Žulový ostrov, ktorá je dodnes v prevádzke. Na prvý pohľad som poľutoval koníka, ktorý musí samojediný ťahať tridsaťčlennú tlupu víťazov evolúcie, avšak pejo sa chlapil zjavne bez veľkej námahy určite aj vďaka perfektnej horizontalite celej svojej trasy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Victor Harbor, historická konská železnica po moste na Žulový ostrov
Victor Harbor, historická konská železnica po moste na Žulový ostrov 

Goolwa na mňa zapôsobila ešte viac ako Victor Harbor, pretože prinajmenšom centrum mestečka si dokázalo udržať ako celok svoj ráz z devätnásteho storočia s dobovými hotelami či administratívnymi budovami. V miestnom informačnom centre pre turistov sa tiež napr. dozvedáme, že mnohé kovové ozdobné prvky architektúry týchto stavieb pochádzajú zo stroskotaných lodí z neďalekého Port Elliot. 

Goolwa, jedna z najstarších budov v Južnej Austrálii
Goolwa, jedna z najstarších budov v Južnej Austrálii 
Goolwa pri ústí rieky Murray, historicky prvá austrálska železnica z r.1854 (stále v prevádzke vo verzii z prelomu 19/20 storočia)
Goolwa pri ústí rieky Murray, historicky prvá austrálska železnica z r.1854 (stále v prevádzke vo verzii z prelomu 19/20 storočia) 
Historický parník na rieke Murray
Historický parník na rieke Murray 

Po prehliadke Goolwy prechádzame po modernom moste na riečny ostrov Hindmarsh pomenovaný na počesť prvého guvernéra Južnej Austrálie. Po desaťkilometrovej ceste krížom cez ostrov prichádzame na vyhliadku na ústie rieky Murray do mora (Murray Mouth lookout). Jedná sa o ledva dvesto metrov široký a veľmi plytký riečno-morský prieliv, ktorý sa nedal a nedá splavniť. Väčšina z obrovského množstva vody, ktoré stečie z jednej tretiny kontinentu veľkého ako Spojené štáty sa totiž rozleje do pásiem vnútrozemských jazier a vyparí sa a len malá časť trafí do mora práve cez úzku štrbinu viditeľnú na fotke za mojím chrbtom.

Ústie najväčšej austrálskej rieky Murray do mora
Ústie najväčšej austrálskej rieky Murray do mora 

Potulky po polostrove Fleurieu sme zakončili návštevou Strathalbynu (ešte za vidna) a Hahndorfu. Prvé z týchto mestečiek založili škótski prisťahovalci a druhé nemeckí, oboje r. 1839. Zapôsobilo na mňa, ako Škóti vrhli všetky svoje sily v prvom rade do vybudovania kostola. Trvalo im to päť rokov a výsledok vidíte na fotografii.

Kostol sv. Ondreja v Strathalbyne z roku 1844
Kostol sv. Ondreja v Strathalbyne z roku 1844 

Do Hahndorfu sme zavítali až po zotmení a videli sme z neho akurát nemeckú reštauráciu nepretržite fungujúcu už vyše stopäťdesiat rokov. Jedlo i pivo boli rýdzo nemecké a veľmi chutné. Tiež sme sa dozvedeli, prečo sa Hahndorf volá Hahndorf. Prisťahovalcov totiž dopravil do Austrálie dánsky námorný kapitán menom Hahn, ktorý dokázal s taktom a diplomaciou uzmierovať konflikty svojich znesvárených pasažierov a za odmenu bol zvečnený v mene ich novozaloženej osady.

Nakoniec konštatujem, že za celý náš pobyt v Južnej Austrálii sme nevideli nič, čo by pripomínalo Veľkú noc a to sme navštívili i niekoľko kostolov. Ešteže tie sviatočné dni boli aspoň v kalendári...

Ctirad Klimčík

Ctirad Klimčík

Bloger 
  • Počet článkov:  132
  •  | 
  • Páči sa:  474x

absolvent MFF UK v Prahe, odbor matematická fyzika, PhD získaný v SISSA v Terste, profesor matematiky na Univerzite Aix-Marseille od roku 1997 Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu