reklama

"O múdrosti a ilúziách filozofie"

Vysvetľujem, prečo som kedysi ako študent na vysokej škole zanevrel na čítanie spisov moderných filozofov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

Čitatelia mojich blogov si zrejme všimli, že okrem cestopisných vložiek je výber tém, na ktoré píšem, v podstate úzky a zahŕňa iba matematiku, fyziku, históriu a literatúru. K iným vedeckým či umeleckým disciplínam sa nevyjadrujem, lebo ich sledujem len prostredníctvom novinových článkov. Jednak v mojich mladých letách som toho celkom dosť načítal ešte aj o filozofii a o výtvarnom umení a tak hádam napíšem dva extra blogy o tom, prečo ma tieto dva námety prestali zaujímať. Začnem filozofiou. 

Na počudovanie v dobách, keď sa ešte na československých vysokých školách robila štátnica z vedeckého komunizmu, nakladateľstvo Pravda v Bratislave vydalo niekoľko kníh v rámci edície "Súčasná nemarxistická filozofia". Bolo to na tie časy nevídané okno do sveta slobodného myslenia, dovolené azda preto, že náklad 3000 výtlačkov veľa vody nenamútil a i tak sa málo ľudí o nejakú filozofiu zaujímalo. Zo svojho VŠ štipendia som v pohode zvládal kúpiť si za pár korún všetko, čo vyšlo a veru som to aj čítal. Vychádzal som z toho, že filozofia je ten kmeň, z ktorého sa odvetvujú všetky ostatné vedy a že nikdy nepochopím ľudskú vzdelanosť v akomsi celku, kým nebudem mať načítaný a prežutý dostatok reprezentatívnych fiozofických diel. Dnes sa na veci pozerám o dosť inakšie a tá výhybka, ktorá v mojich očiach preradila modernú filozofiu v podstate na slepú koľaj bola útla knižka švajčiarskeho psychológa a epistemológa Jeana Piageta s názvom "O múdrosti a ilúziách filozofie". Paradoxne, tento v podstate antifilozofický pamflet vyšiel práve v edícii "Súčasná nemarxistická filozofia" a podstatne ovplyvnil moje názory na vedu ako takú v dvoch bodoch :

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1) Z pozície autority potvrdil moje nesmelé mladícke podozrenie, že vznešený a zdanlivo vysoko intelektuálny jazyk moderných filozofov (a vo všeobecnosti väčšiny spoločenských vedcov) je veľmi často iba záclonkou bezobsažného tárania;

2) Spoločenské vedy sú napriek bodu 1) naozaj vedami, pretože síce zriedkavo ale predsa sa v tejto branži nájdu aj skutoční vedci, akým bol napr. práve Jean Piaget. O jeho kompetencii svedčí aj jeho jasná reč, u spoločenských vedcov naozaj výnimočná. Piaget nepraktikuje žiadne bezbrehé a košaté tliachanie, ale ide k veci a v podstate v jeho knihe nie je pasáž, kde by ste z voleja presne nerozumeli, o čom hovorí. Mimochodom v prírodných vedách je to tiež tak, že čím je vedec kvalitnejší, tým sa jasnejšie vyjadruje. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nepamätám sa už po tridsiatich rokoch na presné Piagetove formulácie a nemám čas na to, aby som si ich znova načítal, ale niektoré veci mi tak utkveli, že som ich schopný uviesť aj dnes. Spomínam si o.i. na tieto body, ktoré mu na moderných filozofoch vadili :

a) Podľa Piageta filozofi skôr inklinujú k znalosti textov ako faktov; s čím súvisí, že odvolávanie sa na autority patrí k ich dominantnej argumentačnej výbave.

b) Základná a prakticky jediná pracovná metóda moderného filozofa je introšpekcia. On sa jednoducho poprehŕňa v tom, čo mu prečítané texty i životná skúsenosť poukladali do mozgu, nejako si to tam potriedi a vynáša súdy. Nenavrhuje experimenty a to dokonca ani myšlienkové, čo znamená, že vo svojej argumentácii nikdy neuvádza, ktoré nové konkrétne poznatky by mohli vyvrátiť jeho tézy. Skutočný vedec pritom vie, že jeho vedecký súd má výpovednú hodnotu len vtedy, keď je aspoň v princípe vyvrátiteľný, čím sa myslí, že si vieme predstaviť také nové (a samozrejme pre formulovateľa súdu nevítané) poznatky, ktoré by ho vyvrátili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

c) Filozofi majú často ohromne vysokú mienku o samých sebe, čo sa o.i. prejavuje v ich tendencii bohorovne spochybňovať aj experimentálne overené fakty (tu Piaget narážal hlavne na hlúpy odpor mnohých slávnych filozofov voči teórii relativity, kde sa v plnej nahote ukázala nedostatočnosť metódy subjektívnej introšpekcie).

 Nedá mi sa nezmieniť v rámci ilustrácie k bodu c) o negatívnej osobnej skúsenosti s jedným vraj známym francúzskym filozofom prírodných vied, ktorého meno mi však po dvadsiatich rokoch akosi uniklo. Tento chlapík si vybavil stáž v najlepšom európskom inštitúte matematiky IHES v Bures-sur-Yvette pri Paríži, kde som bol akurát vtedy na ročnom pobyte. Zviditeľnil sa okamžite po svojom príchode tým, že trávil dlhé hodiny v parčíku pod oknami pracovní matematikov, kde s podoprenou hlavou a otvorenými očami premýšľal sťa Rodinov mysliteľ. Mne to pripadalo od začiatku ako komická póza, ale nechcel som mať predsudky a dokonca som išiel na jeho seminár, aby som sa dozvedel, čo tam na tej pažiti takého hlbokého vybádal. Vykľula sa z toho nechutná fraška, ktorá nevrhla dobré svetlo na komunitu filozofov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sa teda presne stalo ? Semináre boli vlastne na programe dva v rámci akéhosi filozofického popoludnia. Najprv mal hovoriť od 14:30 do 15:30 "Rodinov mysliteľ" a po zamýšľanom spoločnom čaji bol naplánovaný od 16:30 do 17:30 seminár jedného poľského filozofa, ktorý za týmto účelom meral tridsaťpäťkilometrovú cestu z Paríža. Ten Poliak prišiel už o 14:30, aby si vypočul tú prvú prednášku francúzskeho kolegu a odišiel nahnevaný a roztrpčený o 17:30 bez toho, aby mu dali hovoriť. Prečo ? Pretože Rodinov mysliteľ táral v kuse od 14:30 do 17:30 a neskončil, kým toho Poliaka nevyštval. Nebolo sily, ktorá by toho táraja dostala od tabule; jednoducho sa zakaždým agresívne ohradil, žeby bolo vrcholnou neúctou prerušiť jeho prednášku uprostred... Veľa ľudí potom znechutene odišlo, ale našlo sa aj pár takých, ktorí alebo chceli zabezpečiť tomu Poliakovi publikum ako ja, alebo boli jednoducho zvedaví, ako tá nehorázna drzosť vypáli.

Ostáva len dodať, že v matematickej či fyzikálnej komunite som sa s podobnou situáciou nikdy nestretol.

Ctirad Klimčík

Ctirad Klimčík

Bloger 
  • Počet článkov:  132
  •  | 
  • Páči sa:  474x

absolvent MFF UK v Prahe, odbor matematická fyzika, PhD získaný v SISSA v Terste, profesor matematiky na Univerzite Aix-Marseille od roku 1997 Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu