Ako robiť vedu v izolácii

Autor: Ctirad Klimčík | 14.2.2018 o 0:03 | Karma článku: 1,85 | Prečítané:  564x

Pridávam pár úvah o tom,  ako môžu pohnúť dopredu svoju kariéru mladí vedci, ktorí sa z najrôznejších dôvodov ocitli mimo centier vedeckého diania.

 

Najväčším problémom izolovaného mladého prírodovedca vo vedecky nedôležitej krajine je nájsť si konkrétny problém na vyriešenie, ktorý by bol zároveň netriviálny, zvládnuteľný a ZATIAĽ NEUROBENÝ. Možno čitateľa prekvapím konštatovaním, že ďaleko najťažšie je to tretie, keďže vo svete striehnu armády schopných ľudí, aby sa vrhli na všetko, čo vyzerá zaujímavo, rozumne obtiažne a čím sa ešte nikto nezaoberal.  Pritom riešiť niečo, čo už je urobené, je považované v branži    prinajmenšom za nešikovnosť.

Môže sa zdať, že v časoch googlu stačí dostať nápad, overiť na internete, že to ešte nikto  neurobil a vrhnúť sa na vec so všetkou energiou. Možno to občas bude fungovať, ale v zásade platí, že takýto prístup stojí veľa energie (každý detail musí byť pracne overovaný v literatúre)  a stále je tu riziko vymýšľania   vymysleného. Čo teda robiť?  Tu je odpoveď: Je treba sa "prifariť" k niekomu  zo zahraničia, ktorý izolovaný nie je a pravidelne publikuje v dobrých periodikách. Takému  človeku potom treba dať spravidla  vycítiť, že  technicky sa v nadviazanej  spolupráci "nadrie" menej...

Výhody metódy prifarenia k skúsenému sú zrejmé : sú to publikácie, citácie či pozvania na konferencie. Nevýhodou je riziko vytvárania príliš rigidných vedeckých väzieb a  s tým spojeného dlhodobo monochromatického profilovania ohľadne tém výskumu. Skutočná erudícia sa  získa až  po čase vymanením z tútorstva  zahraničného spolupracovníka a naštartovaním vlastného vedeckého motoru. Toto samozrejme vyžaduje veľa úsilia a na SK sa to až tak neocení (tam úplne stačí písať s niekým zo zahraničia hoci aj celý život a vychádzať dobre s ľuďmi, ktorí majú  na SK vo vede politickú  moc).

A  nakoniec ešte poznámka: na Slovensku je aj zopár ľudí, ktorí nedbajú príliš na publikácie a citácie a snažia sa ujasniť si do hĺbky niektoré ťažšie práce (poväčšine staršieho dáta). Samozrejme, istý zisk z takého počínania tu je, ale na druhej strane veci sa zabúdajú a skutočným cieľom vedy je v prvom rade získavať NOVÉ poznatky. Správna cesta k ťažším témam a hlbšej erudícii nevedie cez ujasňovanie si vecí bez vyhliadky na napísanie originálneho článku, ale cez publikovanie v čoraz náročnejšej a náročnejšej problematike.

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TV

Cez čiaru s Pavlom Fejérom: Ľudí v Humennom ovláda strach

O tom, ako v meste vládne primátorka, sa šíria nelichotivé príbehy.

DOMOV

Polícia smeruje k obvineniu Kočnera z vraždy

Zsuzsová nemala dôvod na objednávku vraždy Kuciaka, upozornil Najvyšší súd.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kočner je v putách, zrazu ho nikto nepozná

Ako fungoval Marian Kočner a zmenky.


Už ste čítali?