reklama

Opera v Sydney

Obdivne sa vyjadrujem o Opere v Sydney a pridávam pár osobných dojmov i zážitkov z  návštevy jej priestorov

Písmo: A- | A+
Diskusia  (39)

Pred dvoma týždňami som vo svojom blogu "O umení a dekadencii" označil za neakceptovateľné niektoré názory teoretikov umenia považujúce za umelecké dielo aj taký výsledok činnosti "umelca", ktorý by bol schopný získať s rovnakým efektom tiež človek bez akéhokoľvek talentu či špecifických schopností nadobudnutých dlhou a náročnou prípravou. Ako konkrétne príklady takejto dekadentnej "umeleckej" činnosti som označil namaľovanie čierneho štvorca, odtláčanie nahej ženy vykúpanej vo farbe na biele plátno alebo položenie konzervy od polievky na drevenú podložku. V diskusii k blogu sa našli ľudia, ktorí so mnou súhlasili (bola ich našťastie väčšina), ale aj takí, ktorí nesúhlasili a dokonca na mňa hrubo útočili. Pritom ja som netvrdil, že celé moderné výtvarné umenie nestojí za nič. Sám som napr. fanúšikom modernej architektúry, ktorá vzdoruje dekadencii možno aj preto, lebo nikto nedá peniaze na postavenie budovy bez toho, aby po dokončení neplnila nejaký konkrétny účel. Vskutku, azda práve táto povinná funkčnosť architektúry pôsobí ako hrádza proti absolútnej bezbrehosti procesu tvorenia, bezbrehosti, ktorá má zavše tendenciu viesť k dekadencii.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Azda najviac zo všetkých moderných budov sa mi páči Opera v Sydney navrhnutá dánskym architektom Jornom Utzonom. Zdôrazňujem pritom slovo "páči". V spomínanom blogu "O umení a dekadencii" som nehovoril o kráse, pretože som zdôrazňoval len tie atribúty, ktoré má umelecké dielo spoločné s vedeckým výsledkom tj. originalitu a náročnosť jeho vyhotovenia či získania. Umenie však nie je veda a naozaj existujú ďalšie charakteristiky, ktoré tieto dva dôležité odbory ľudskej činnosti od seba odlišujú. Podľa môjho názoru najstručnejšie by sa ten rozdiel dal vyjadriť slovami : Veda hľadá pravdu a umenie zasa krásu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Naše prvé stretnutie s Operou v Sydney
Naše prvé stretnutie s Operou v Sydney 
Pohľad z pilieru mosta
Pohľad z pilieru mosta  
Pohľad cez (ošpliechané) okno výletnej lode
Pohľad cez (ošpliechané) okno výletnej lode 

Našťastie nikoho ešte nenapadlo zbaviť vedu povinnosti hľadať pravdu, ale zdá sa, že existujú ľudia, ktorí si myslia, že dnes už umelecké dielo nemusí byť pekné, alebo, povedané vznešenejšie, nemusí vzbudzovať estetický zážitok (napr. krvavé orgie Hermanna Nitscha asi v málokom vyprovokujú pocit krásna). Ja osobne s takýmto odpútavaním od krásy ako základného atribútu umenia nesúhlasím a v ďalšom budem vychádzať z toho, že výtvarné dielo musí byť pekné, aby sa dalo nazvať umeleckým.

Mimochodom, vlastne nepoznám človeka, ktorému by sa nepáčila Opera v Sydney. To isté sa dá povedať o Michelangelovej Piete či trebárs o Tádž Mahále. Až by sa zdalo, že vrcholné umelecké diela sú OBJEKTÍVNE pekné (a to dokonca nadčasovo). Nebudem sa tu však ďalej púšťať do filozofovania na námet objektívnej krásy, pretože to stojí čas a je pritom možné, že profesionálni estetici hútajúci o týchto veciach osem hodín denne už v tom majú jasno. Ostáva len dúfať, že raz naďabím na jasnou rečou napísaný, dobre štrukturovaný a vyargumentovaný text niektorého z nich, ktorý nedospeje k názoru, že Nitschove krvaviny sú "pekné"... Napr. na blogsme.sk vystupuje estetik Erich Mistrík, ktorý by mohol čitateľom SME čo to zo svojej odbornej kuchyne odhaliť, bohužiaľ zatiaľ však ani jeden zo svojich 194 blogov nevenoval špeciálne svojmu odboru. Možno tak učiní v budúcnosti a povie nám, či má dnes estetika vôbec nejaký prekryv s teóriou umenia. Povedané inými slovami: mohol by napísať, či moderná teória umenia ešte vyžaduje od umeleckého diela, aby bolo pekné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vrátim sa však teraz k Opere v Sydney, ku ktorej sa vydali naše kroky hneď po našom prílete do Austrálie. Pri pokladni sme sa spýtali, či majú ešte lístky na večerné predstavenie (dávali Toscu). Odpoveď bola kladná, ale boli iba na státie a tak sme usúdili, že by sme to po dvadsaťštyrihodinovom lete z Európy "neustáli". Nato nám pani v pokladni navrhla lístky na prehliadku púheho interiéru budovy, čo sme teda akceptovali. 

V našej skupine bolo asi dvadsať turistov a dostali sme jednu sprievodkyňu, ktorá sa predstavila ako Norma. Opýtal som sa zo žartu, či je to ako Belliniho Norma ("Like Norma of Bellini?"), ale milá pani zjavne poznala lepšie inventár opery než jej repertoár, keďže len odvrkla: "Nie som povinná prezradiť vám svoje priezvisko." Zasmiali sa na tom iba asi štyria ľudia z celého hlúčiku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Vo vestibule
Vo vestibule 

Vo vnútri budovy sú tri sály, jedna operná, druhá koncertná a tretia divadelná. Dozvedeli sme sa od Normy, že pôvodný projekt interiéru, ktorý vypracoval Utzon, vláda Nového Južného Walesu zamietla pre nedostatok peňazí a poverila austrálskych architektov, aby vypracovali iný. Bol z toho konflikt, ktorý vyústil do toho, že Utzon nielenže nebol pozvaný na slávnostné otvorenie budovy anglickou kráľovnou, ale jeho meno nebolo v inauguračnom ceremoniáli ani len spomenuté. Pritom Utzon nebol "iba" architekt. Keď začali austrálski inžinieri stavať operu podľa jeho projektu, prišli s tvrdením, že Utzonov návrh je len výtvarnou fantazmagóriou, ktorá sa technicky nedá uskutočniť, keďže by sa budova podľa neho postavená nutne zrútila. Utzon sa však nedal, sám navrhol materiály i konkrétne technologické postupy podložené presnými statickými výpočtami a ... budova krásne stojí! 

Keďže sa v troch hlavných sálach nesmelo fotografovať, pridávam tu v rámci širšieho architektonického námetu blogu záber z interiéru tržnice v Sydney postavenej v devätnástom storočí, ktorý sa mi taktiež zapáčil:

V tržnici v Sydney
V tržnici v Sydney 
Ctirad Klimčík

Ctirad Klimčík

Bloger 
  • Počet článkov:  131
  •  | 
  • Páči sa:  474x

absolvent MFF UK v Prahe, odbor matematická fyzika, PhD získaný v SISSA v Terste, profesor matematiky na Univerzite Aix-Marseille od roku 1997 Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu