reklama

O vonkajších znakoch zdravia vedeckej komunity

Rozširujem sa trochu o tom, ako  rozoznať nekvalitu intelektuálnej práce po jej istých vonkajších znakoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Kvalita vedeckej práce ide ruka v ruke s istými vonkajšími znakmi, ktoré ju charakterizujú. Keď tie znaky absentujú, väčšinou sa nepomýlime, ak usúdime, že tej kvality niet a to dokonca aj bez toho, aby sme robili nejaký podrobný audit. Ktoré sú tie znaky?

Základným znakom globálneho vedeckého zdravia komunity je jej MEDZINÁRODNÁ KOHÉZIA. Jednoducho viac hláv viac vie a cieľom vedy je vedieť. Pritom efekt je aj kvalitatívny nielen kvantitatívny. Nedávno bol v SME zaujímavý rozhovor s chovateľom policajných psov, ktorý prezradil, že odkedy cvičí zvieratá v kolektíve a nielen individuálne, kvalita jeho chovu sa zmnohonásobila. Tí havovia sa totiž rýchlo učia jeden od druhého a takto to funguje aj v matematike, teoretickej fyzike, medicíne, biológii, chémii atď. Takže súhrnom: základnou známkou kvality je publikovanie originálnych vedeckých článkov na MEDZINÁRODNEJ scéne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Isteže, ťažko možno vyžadovať medzinárodnosť v rýdzo slovenských záležitostiach, ale mám i tak pocit, že mnohí slovenskí spoločenskí vedci sa vo svojom ťažení proti nutnosti publikovať v zahraničí pričasto schovávajú za Stručný etymologický slovník slovenského jazyka Ľubora Králika. Správne zdôrazňujú, že toto nesporne významné vedecké dielo nevznikalo "v honbe za karentovanými publikáciami", ale vyžadovalo roky pokojnej a sústredenej práce, ale naozaj tento príklad znamená, žeby teraz napr. slovenskí filozofi, historici či literárni vedci ako celok nemali vyhľadávať medzinárodnú kohéziu? Keď si dobre spomínam, aj v jednom z blogov estetika Ericha Mistríka sa uvádza, žeby mali, ale problémom je jazyková bariéra, keďže mnohí slovenskí spoločenskí vedci neovládajú angličtinu...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poďme však odbor po odbore: Ak zavítate na internetovú stránku Ústavu svetovej literatúry SAV, môže vás potešiť vedecká plodnosť jeho zamestnancov. Naozaj, ešte neskončil marec a na príslušnej stránke

http://usvl.sav.sk/wp/?page_id=36 nájdete už 15 opublikovaných článkov. Vtip je v tom, že sú všetky napísané po slovensky a vydané na Slovensku. Je toto zdravé? To vážne svetová literatúra nie je skúmaná svetovou komunitou literárnych vedcov alebo to len tí slovenskí sú mimo?

Podobne slovenskí historici najčastejšie publikujú po slovensky alebo v slovenských časopisoch vychádzajúcich po anglicky a to dokonca aj na témy, ktoré sú výsostne medzinárodné. Raz som diskutoval na internete s jedným slovenským profesorom histórie, ktorý sa špecializuje na dejiny Strednej a Východnej Ázie v období pred rokom tisíc. Keďže som sa o toto obdobie kedysi sám zaujímal, vedel som, že svetovo uznávaný špecialista na túto tému je profesor Etienne de la Vassière z Paríža (hosťoval aj v Princetone). Náš slovenský profesor histórie (vraj jeden z najlepších) mi však bohorovne napísal, že o existencii "toho pána" netušil. Je toto zdravé ? Veď v matematike či teoretickej fyzike je automatické, že poznáte všetky články ľudí, ktorí sa objavia vo vašom obore, dokonca aj práce postdocov či doktorandov. Je to nevyhnutné na to, aby ste vedeli, kadiaľ vedie hranica poznania, čo je už urobené a čo ešte nie, čo kto presne vie, aby ste s ním mohli spojiť sily, keď chcete zaútočiť na nejaký problém atď. Vedecký výskum predsa musí byť efektívny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vezmime si ďalej slovenských filozofov, ktorí masívne a húfne publikujú v slovensky vychádzajúcom časopise Filozofia. Všetci títo slovenskí filozofi sa neobávajú toho, že nimi získané poznatky zapadnú za jazykovou bariérou a neprispejú k formovaniu tej medzinárodnej hranice medzi poznaným a nepoznaným? Alebo žeby vo filozofii neexistovala takáto medzinárodná hranica? Pritom existencia hranice medzi poznaným a nepoznaným je ďalším vonkajším znakom kvality vedeckého odboru či komunity.

Na samý koniec sa zmienim o spôsobe písania vedeckých prác. Úprimne povedané, pozrel som sa i na články z iných prírodovedeckých branží (medzi ktoré počítam i medicínu), a konštatujem, že taký lekár, chemik či biológ koncipuje výstupy svojho výskumu podobne zdravo ako matematik alebo fyzik, tj. chápe, že POVINNOSŤOU pisateľa vedeckého článku je v prvom rade jasne sformulovať, čo je ORIGINÁLNY PRÍNOS jeho výskumu, ďalej chápe, že vo svojej práci musí niečo TVRDIŤ, tj. typicky uviesť, že z dvoch či viacerých a priori plauzibilných alternatív nastáva práve tá jedna a nie iná, tiež chápe, že musí svoje tvrdenia ODOVODNIŤ či už experimentom alebo dedukciou už zo známych tvrdení atď. Na druhej strane som si prečítal niekoľko desiatok článkov slovenských historikov, filozofov či literárnych vedcov a tam to takto zdravo vôbec nevyzerá. Väčšinou je to len také voľné rozprávanie, z ktorého sa nedozviete, aký je to vlastne ten konkrétny pôvodný poznatok, ktorý vybádal autor článku.

Ctirad Klimčík

Ctirad Klimčík

Bloger 
  • Počet článkov:  131
  •  | 
  • Páči sa:  474x

absolvent MFF UK v Prahe, odbor matematická fyzika, PhD získaný v SISSA v Terste, profesor matematiky na Univerzite Aix-Marseille od roku 1997 Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu