O vonkajších znakoch zdravia vedeckej komunity

Autor: Ctirad Klimčík | 28.3.2018 o 0:04 | (upravené 29.3.2018 o 8:53) Karma článku: 2,67 | Prečítané:  506x

Rozširujem sa trochu o tom, ako  rozoznať nekvalitu intelektuálnej práce po jej istých vonkajších znakoch.

Kvalita vedeckej práce ide ruka v ruke s istými vonkajšími znakmi, ktoré ju charakterizujú. Keď tie znaky absentujú, väčšinou sa nepomýlime, ak usúdime, že tej kvality  niet a to dokonca aj bez toho, aby sme robili nejaký podrobný audit. Ktoré sú tie znaky?

Základným znakom globálneho vedeckého zdravia komunity je jej MEDZINÁRODNÁ KOHÉZIA. Jednoducho viac hláv viac vie a cieľom vedy je vedieť. Pritom efekt je aj kvalitatívny nielen kvantitatívny. Nedávno bol v SME zaujímavý rozhovor s chovateľom policajných psov, ktorý prezradil, že odkedy cvičí zvieratá v kolektíve a nielen individuálne, kvalita jeho chovu sa zmnohonásobila. Tí havovia  sa totiž rýchlo učia jeden od druhého a takto to  funguje aj v matematike, teoretickej fyzike, medicíne, biológii, chémii atď. Takže súhrnom: základnou známkou kvality je publikovanie originálnych vedeckých článkov na MEDZINÁRODNEJ scéne.

Isteže, ťažko možno vyžadovať medzinárodnosť v rýdzo  slovenských záležitostiach, ale mám i tak pocit, že mnohí slovenskí spoločenskí vedci sa vo svojom ťažení proti nutnosti publikovať v zahraničí pričasto schovávajú za Stručný etymologický slovník slovenského jazyka Ľubora Králika.  Správne zdôrazňujú, že toto  nesporne významné vedecké dielo  nevznikalo "v honbe za karentovanými publikáciami", ale vyžadovalo roky pokojnej a sústredenej práce, ale  naozaj tento príklad znamená, žeby teraz  napr. slovenskí filozofi, historici  či literárni vedci ako celok nemali vyhľadávať medzinárodnú kohéziu? Keď si dobre spomínam, aj v jednom z blogov estetika  Ericha Mistríka sa uvádza, žeby mali, ale problémom je jazyková bariéra, keďže mnohí slovenskí spoločenskí vedci neovládajú angličtinu...

Poďme však odbor po odbore: Ak zavítate na internetovú stránku Ústavu svetovej literatúry SAV, môže vás potešiť vedecká plodnosť jeho zamestnancov. Naozaj,  ešte neskončil marec a na príslušnej stránke

http://usvl.sav.sk/wp/?page_id=36  nájdete už 15 opublikovaných článkov. Vtip je v tom, že sú všetky napísané po slovensky a vydané na Slovensku. Je toto zdravé? To vážne svetová literatúra nie je skúmaná svetovou komunitou literárnych vedcov  alebo to  len tí slovenskí sú mimo?

Podobne slovenskí historici najčastejšie publikujú po slovensky alebo v slovenských časopisoch vychádzajúcich po anglicky a to dokonca aj na témy, ktoré sú výsostne medzinárodné. Raz som diskutoval na internete s jedným slovenským profesorom histórie, ktorý sa špecializuje na dejiny Strednej a Východnej Ázie v období pred rokom tisíc. Keďže som sa o toto obdobie   kedysi sám zaujímal, vedel som, že svetovo uznávaný špecialista na túto tému je profesor Etienne de la Vassière z Paríža (hosťoval aj v Princetone). Náš slovenský profesor histórie (vraj jeden z najlepších)  mi však bohorovne napísal, že o existencii "toho pána" netušil. Je toto zdravé ? Veď v matematike či teoretickej fyzike je automatické, že poznáte všetky články ľudí, ktorí sa objavia vo vašom obore, dokonca aj práce postdocov či doktorandov. Je to nevyhnutné na to, aby ste vedeli, kadiaľ vedie hranica poznania, čo je už urobené a čo ešte nie, čo kto presne vie, aby ste s ním mohli spojiť sily, keď chcete zaútočiť na nejaký problém atď. Vedecký výskum predsa  musí byť efektívny.

Vezmime si ďalej slovenských filozofov, ktorí masívne a húfne publikujú v slovensky vychádzajúcom   časopise Filozofia. Všetci títo slovenskí filozofi sa neobávajú toho, že nimi získané poznatky zapadnú za jazykovou bariérou a neprispejú k formovaniu tej medzinárodnej hranice medzi poznaným a nepoznaným?  Alebo žeby  vo filozofii  neexistovala  takáto medzinárodná  hranica? Pritom existencia hranice medzi poznaným a nepoznaným je ďalším vonkajším znakom kvality vedeckého odboru či komunity.

Na samý koniec sa zmienim o spôsobe písania vedeckých prác. Úprimne povedané, pozrel som sa i na články z iných prírodovedeckých branží  (medzi ktoré počítam i medicínu), a konštatujem, že  taký lekár, chemik či biológ koncipuje výstupy svojho výskumu  podobne zdravo ako matematik alebo fyzik, tj. chápe, že  POVINNOSŤOU pisateľa vedeckého článku je v prvom rade jasne sformulovať, čo je  ORIGINÁLNY PRÍNOS jeho výskumu, ďalej chápe, že vo svojej práci musí niečo TVRDIŤ, tj. typicky uviesť, že z dvoch či viacerých a priori plauzibilných alternatív nastáva práve tá jedna  a nie iná, tiež chápe, že musí svoje tvrdenia ODOVODNIŤ či už experimentom alebo dedukciou už zo známych tvrdení atď. Na druhej strane som si prečítal  niekoľko desiatok článkov slovenských historikov, filozofov či literárnych vedcov a tam to takto zdravo vôbec nevyzerá. Väčšinou je to len také voľné rozprávanie, z ktorého sa nedozviete, aký je to vlastne ten konkrétny pôvodný poznatok, ktorý vybádal autor článku.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zdravotnícke šmejdy ponúkajú naďalej. Zakročiť nevie nikto

Pomôcky predáva firma zo súostrovia Komory.

Komentár Zuzany Kepplovej

Fico má pravdu. Nezápasí so Sulíkom, ale s Kiskom

Robiť dramaturgiu relácie na želanie politika, je zlým signálom.


Už ste čítali?