reklama

Základný rozpor literárnej vedy

Poukazujem na základný dôvod, prečo je problematické považovať literárnu kritiku  za vednú disciplínu

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Literárna vedkyňa Ivana Taranenková ako aj spisovateľka Veronika Šikulová nedávno vyhrešili v Pravde učiteľky slovenčiny na Slovensku a tiež aj širšiu slovenskú čitateľskú verejnosť za odsudzovanie knihy Pišťanka a Tarageľa "Sekerou a nožom". Zhadzujúce formulácie Taranenkovej a Šikulovej na adresu učiteliek typu "zarážajúci nedostatok čitateľských kompetencií", či "milé tety učiteľky nám tu mudrujú nad povinným čítaním" alebo tiež "nie že by sme nemali zaujímavú a dobrú literatúru, ale v školách sedia tety, česť výnimkám, ktoré literatúra nezaujíma" mali za cieľ znevážiť a delegitimizovať prejavený názor učiteliek, opierajúc sa o údajnú "vyššiu odbornú autoritu" Taranenkovej so Šikulovou. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mimochodom ja som niekoľko poviedok zo zbierky "Sekerou a nožom" čítal a plne stojím na pozíciách ľudí, ktorí toto dielo považujú za nekvalitné. V tomto blogu však nebudem rozoberať vecnú neoprávnenosť horeuvedených útokov na učiteľky, lež sa sústredím na všeobecnejšiu otázku: Je mienka čitateľov pri posudzovaní kvality literárnej tvorby vôbec dôležitá, alebo má mať relevanciu a legitimitu výlučne názor spisovateľov a kritikov?  Veď prípad Šikulovej s Taranenkovou zďaleka nie je jediný, v ktorom sa súčasná tzv. oficiálna garnitúra literátov a literárnych vedcov na Slovensku snaží vygumovať čitateľa z tradičného trojuholníka autor-čitateľ-kritik. Podľa týchto "profesionálov literatúry" má v hre zostať iba os autor-kritik a názor čitateľov by mal byť obídený ako irelevantný. Presnejšie povedané: buď čitatelia s postojmi oficiálnej kritiky súhlasia a vtedy sú blahosklonne vzatí literárnou vedou na milosť, alebo nesúhlasia a vtedy sú prehlásení za nekompetentných sa k literatúre vyjadrovať. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veru preč sú už časy, kedy sa názor širšej čitateľskej verejnosti nedal len tak ľahko ignorovať. Napr. keď začal koncom devätnásteho storočia vychádzať na pokračovanie v jedných parížskych novinách francúzsky preklad Tolstého Anny Kareniny, bol to pre francúzsku spoločnosť šok. V každý deň vydania pokračovania diela sa od skorého rána tvorili pred trafikami mesta nad Seinou dlhé rady nedočkavých čitateľov a bohaté aristokratky či meštianky dokonca podplácali priamo tlačiarov, aby mali výtlačok novej kapitoly čo najskôr doma. Parížska literárna kritika nemohla nenasledovať nadšenie más a ruská literatúra takto vstúpila do Európy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odvtedy uplynulo viac než sto rokov a veci sa vyvinuli v zlom smere. Literárna kritika sa prekonštituovala na odnož honosnejšie znejúcej "teórie literatúry", kritici sa stali "vedcami", získali členstvá vo vedeckých radách univerzít po boku matematikov či lekárov a s tým neotrasiteľnú pozíciu "odborníkov". Čitateľ je v dnešnej dobe absolútne do počtu, jeho nesúhlasný názor sa spakruky zmetie zo stola a pokiaľ nalieha na svojom, označí sa za diletanta či za prihlúpleho konzumenta červenej knižnice. Ani jeho kúpna sila už nie je dôležitá, veď pani Valová z Ministerstva kultúry ochotne poskytne dotáciu na vydanie bársčoho, čo oslavuje oficiálna slovenská literárna kritika.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veci sú na tom dnes natoľko zle, že ani ten najrozumnejší z najrozumnejších, akým je podľa môjho názoru literárny vedec Michal Harpáň, nevzdoruje týmto zhubným pseudoelitárskym trendom. Vskutku, pozrime sa na Harpáňovu monografiu "Teória literatúry" (Tigra, Bratislava, 2004), v ktorej na viac ako dvesto stranách spočítate výskyt slova "čitateľ" na prstoch jednej ruky. Pritom Harpáň zoširoka pojednáva aj o literárnej kritike, kde výslovne ide o posudzovanie kvality diela. Vidíme tak v plnej nahote fakt, že čitateľ je dnes v literárnom svete postavený na okraj diania, keďže to, či sa dielo páči čitateľom, nie je podľa Harpáňa a jeho literárnovedných kolegov vôbec kritériom kvality.

Čo s tým robiť? V prvom rade je dôležité nahlas a systematicky poukazovať na inherentnú nekonzistenciu, ktorá je skrytá v každej snahe povýšiť literárnu kritiku na vedu a tým eliminovať legitimitu "obyčajných" ľudí relevantne hodnotiť literatúru. Aby bolo jasné, ja netvrdím, že vynášať súdy o kvalite literárnych diel nie je v princípe intelektuálna aktivita, iba upozorňujem, že nazývať túto aktivitu vedou je nekoherentné. Prečo? Nuž z jedného prostého dôvodu, ku ktorému sa mimochodom literárni kritici nikdy nevyjadrujú, hoci sa jedná o zásadný rozpor celej literárnej vedy.

V čom spočíva ten rozpor? Nuž v dôsledkoch všeobecne prijímaného faktu, že autor románov nemusí byť diplomovaným literárnym vedcom, aby ich mohol písať kvalitne. Ak by bol totiž oprávnený postoj pani Taranenkovej a jej kolegov, že na legitímne posúdenie kvality knihy je potrebné byť literárnym vedcom, ako by sme mohli pripustiť, že mnohí spisovatelia či básnici dokážu napísať nesporne kvalitné diela bez toho, aby mali literárnovedné vzdelanie? Žeby boli títo kvalitní autori bez príslušných titulov iba "božími hoviadkami" tvoriacimi literárne hodnoty nevedomky? To snáď nie... Avšak ak dotyční literáti vytvorili kvalitu vedome, nepotrebujúc na to akademické hodnosti, znamená to buď to, že by mali na fleku dostať profesúry z literárnej vedy, alebo to, že z procesu hodnotenia literárnej tvorby, a vlastne vôbec z umenia ako takého, vyrábajú literárni kritici vedu umelo a nasilu...

Upozorňujem čitateľa blogu, že absolútne nebrojím za to, aby odteraz boli spisovateľmi iba literárni vedci (i keď je to aktuálny trend vývoja nielen na Slovensku). Práve naopak. V tomto blogu len poukazujem na to, že literárna kritika zo samej svojej podstaty nie je vednou disciplínou a podobne, ako nemusí vyštudovať literárnu vedu tvorca literárneho diela, nemusí ju vyštudovať ani inteligentný čitateľ, aby dotyčné dielo mohol legitímne hodnotiť. Uznávam, že zdokumentovať dejiny literatúry či oklasifikovať vývoj jej žánrov vyžaduje rozsiahlu intelektuálnu prácu, ktorá sa dá asimilovať s vedeckou činnosťou, ale povýšiť na vedu samotnú literárnu kritiku je vo svetle horeuvedených argumentov uzamkýnaním umeleckej tvorby aj jej vnímania do kazajky pseudovedátorstva. Veda a umenie sú totiž dve odlišné veci a zostanú oboje hlboké, iba ak si svoje odlišnosti zachovajú. Pritom jednou zo základných odlišností a zároveň výhod umenia pred vedou je fakt, že umelec má svoje širšie "laické" publikum, ktorého názor nielenže nemá byť podriadený ale má dokonca byť nadradený názorom teoretikov umenia či literárnych kritikov. Tou nadradenosťou myslím to, že ak umenie oslovuje iba profesionálnych kritikov a nie širšiu čitateľskú verejnosť, je chyba v ňom a nie v čitateľoch. Špeciálne spisovateľ prestáva byť skutočným spisovateľom, ak potrebuje armádu vysvetľovačov s formálnym literárnovedným vzdelaním, aby siahodlho objasňovali ľudu, v akomže to krkolomnom kontexte sú vlastne jeho písačky pekné a hlboké...

V práve popísanej súvislosti ma mimochodom napadá jemne vulgarizujúce prirovnanie: Ľudia majú radi pivo, lebo im chutí, a striktne vzaté nemusia nič vedieť o receptúrach použitých na jeho výrobu, aby im chutilo. Nechajme teoretikov piva, nech sa hrabú v tých receptúrach, v ich historickom vývoji, v porovnávaní ich rôznych žánrov atď., nech o tom dokonca píšu vedecké práce a organizujú pivnokritické kongresy, v momente však, keď pod vplyvom týchto pivovedcov začnú výrobcovia piva variť nejakú žbrndu, o ktorej bude musieť krčmár vysvetľovať zákazníkom, prečo je to pivo, tak im to ľudia úplne legitímne prestanú piť...

Nakoniec dodám, že keby slovenskí literárni vedci robili svoju prácu dobre, tak by sa bežný čitateľ mohol pri návšteve kníhkupectva s dôverou riadiť ich doporučeniami. Avšak keď napr. dotyční "vedeckí" kritici masívne dôjdu k "vedeckému" záveru, že vulgárne absurdity P. Macsovszkého popísané v mojom predchádzajúcom literárnom blogu predstavujú umelecky hodnotnú poéziu, lepšie je týchto kritikov ignorovať a spoľahnúť sa na vlastný vkus, inteligenciu a erudíciu. 

Ctirad Klimčík

Ctirad Klimčík

Bloger 
  • Počet článkov:  131
  •  | 
  • Páči sa:  474x

absolvent MFF UK v Prahe, odbor matematická fyzika, PhD získaný v SISSA v Terste, profesor matematiky na Univerzite Aix-Marseille od roku 1997 Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu