O kandidátoch na rektora Univerzity Komenského

Autor: Ctirad Klimčík | 5.11.2018 o 11:42 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  701x

Zamýšľam sa nad tým, aký profil by mal mať rektor najvýznamnejšej slovenskej vzdelávacej inštitúcie.

Kto bude novým rektorom Univerzity Komenského? Marek Števček alebo Jozef Masarik? Ten prvý je právnik-štyridsiatnik a ten druhý fyzik-šesťdesiatnik. Programové tézy obidvoch kladú dôraz na "excelentnosť" či "kvalitu" a úprimne povedané, ťažko možno iba  na ich základe  kandidátov rozsúdiť, jednak  Masarikov program mi vyznieva menej frázovito.  Skúsenosť však učí, že dôležitejší než pekne vyzerajúci program je životopis kandidáta, kde predsa len vidieť, čo má za sebou a čo teda možno od neho očakávať. Števček vo svojom životopise neuvádza žiadne publikácie, čo je skutočne pozoruhodné od kandidáta na rektora prvej slovenskej univerzity, na druhej strane skúsené oko odhalí problém aj u Masarika, ktorého štatistiky oplývajú takou bohatosťou údajov, že sa nezdá byť v silách normálneho smrteľníka, aby to všetko stíhal.

Poďme hovoriť konkrétnejšie: zo životopisu Masarika sa dozvieme, že je vedúcim 9 zahraničných a 14 domácich grantov a k tomu členom riešiteľských kolektívov ďalších 7 zahraničných a 13 domácich grantov. Spolu to dáva 43 grantov a keďže premierný mesiac má zhruba 22 pracovných dní, Jozef Masarik rieši zhruba dva granty na deň. Koľko dá už len to grantové úradovanie? Hodinu denne  na jeden grant? Ďalej je Masarik členom viac ako 27 rád a komisií (píšem "viac ako", pretože ich vymenoval podrobne všetky a na koniec pripísal atď). Len pre ilustráciu, je predsedom predsedníctva Agentúry na podporu Výskumu a vývoja, členom Rady vlády pre vedu, zastupuje Slovensko v Európskej nukleárnej agentúre, je členom viacerých redakčných rád a odborových komisií, predsedom komicie pre obhajoby doktorských dizertácií, členom zhruba desiatky vedeckých rád univerzít, fakúlt a inštitútov, členom niekoľkých komisií SAV a Ministerstva školstva, predsedom Slovenskej Akademickej spoločnosti, členom Učenej spoločnosti, NEFu, výboru Matice slovenskej, atď. Všetky tieto komisie sa pochopiteľne pravidelne schádzajú (napr. vedecké rady raz za mesiac),  nech to teda všetko vydá pre Masarika jednu dvojhodinovú schôdzu na pracovný deň s priemernou hodinou dojazdu. K tomu všetkému Masarik zaujíma už dvadsať rokov najvyššie funkcie na matfyze, od vedúceho fyzikálnej sekcie, cez prodekana až po dekana. K tomu príslušné schôdze, podpisovanie papierov, vedenie kolégií. Povedzme dve hodiny denne na to dá. Ďalej Masarik učí. Aj keď by učil 20 rokov to isté a neobmieňal, i tak je to minimálne hodina denne so študentami, plus skúšanie.

Už teraz mi vyšlo, že Masarik má osemhodinový deň plný. Kde je v tom veda? Žeby Masarik nepublikoval? Ale on publikuje! A veľa! Uvádza 123 vedeckých prác plus 90 ďalších mimo CC.  Prezrel som asi prvých štyridsať prác v jeho zozname publikácií, že reku, či sa stane zázrak a aspoň pár z tých prác napísal  úplne sám. Nestal sa. Nenapísal sám ani jednu.

Mimochodom, ja viem ako to chodí vo svete. Všetci veľkí vedci v matematike a teoretickej fyzike  sa vyhýbajú administratíve ako čert krížu. Majú pár grantov na cestovanie a pozývanie spolupracovníkov, sedia v minime komisií (ak už, tak len v tých najdôležitejších ako je Board of Trustees najvýznačnejších svetových inštitútov) a hlavne robia vedu od rána do večera, pretože bez toho sa držať krok so svetovým vývojom nedá ani pre tých najschopnejších. Stane sa, že po päťdesiatke sa niektorí z nich uvolia robiť riaditeľa inštitútu, ale po odslúžení mandátu sa vrátia k vede. Nikdy som nestretol v branži kvalitného vedca, ktorý by funkcionárčil dvadsať rokov v kuse.

 

Masarika som stretol v živote dvakrát na pár minút: raz pred tridsiatimi rokni a raz pred dvadsiatimi piatimi. Neviem nič o jeho  vedeckých schopnostiach či erudícii. Jednako z vizitky, ktorú zverejnil pred voľbou na rektora, som si urobil obrázok, že je to pravdepodobne aparátčik, ktorý vidí zmysel vedeckej kariéry v naháňaní funkcií. Keď Masarik píše, že ako rektor bude podporovať v prvom rade kvalitu, myslí tým zrejme kvalitu svojho typu, tj. zberateľa členstiev v komisiách a politika vedy. Vskutku, keď nedávno zomrel Pišút, ktorý taktiež celý život lovil v politických vodách, Masarik ho označil na webe matfyzu za "najvýznamnejšiu osobnosť fakulty". Iste, o mŕtvych sa píše len dobre, čokoľvek by mali na rováši; keby ešte Masarik napísal, že zomrela jedna z najvýznamnejších osobností, tak by to ako-tak prešlo, ale  tou "najvýznamnejšou osobnosťou" Pišút určite nebol už len z toho dôvodu, že na bratislavskom matfyze je vcelku dosť vedcov s podstatne lepšími výsledkami či erudíciou, ako mal Pišút.

 

Podľa mňa nebude mať univerzitná komunita takú ľahkú voľbu pri výbere rektora, ako by sa to mohlo navonok zdať. Ja by som volil Števčeka len preto, lebo môže iba prekvapiť. Ak bude Masarik rektorom, neočakávam žiadnu zmenu k lepšiemu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Lučanský je pokračovaním Gašpara (týždeň podľa Schutza)

Koalícia ďalej pracuje na únose Slovenska na východ.


Už ste čítali?