O Národnom divadle v Prahe a o Univerzite Karlovej

Autor: Ctirad Klimčík | 17.6.2019 o 11:15 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  335x

Zamýšľam sa nad témou "betónovania" prestíže spoločenských a vedeckých inštitúcií, konkrétne Národného divadla v Prahe či Univerzity Karlovej.

Vo svojich gymnaziálnych časoch som si často prehrával platňu s áriami z Barbiera zo Sevilly od Rossiniho. Keď som neskôr prišiel na štúdia do Prahy, z prvého prospechového štipendia som si kúpil lístok do opery Národného divadla práve na Barbiera zo Sevilly. Určite nie som veľký expert na operný spev, ale zdalo sa mi, že hlasy z platne boli sýtejšie, mocnejšie a farebnejšie ako to, čo som počúval v podaní účinkujúcich na javisku. No a potom udalosti dostali spád a potvrdili moje dojmy. Uprostred jednej náročnejšej árie interpret barbiera prestal spievať a oslovil hľadisko týmito slovami: "Odpusťte, priatelia, ale ostalo mi len pár rokov do dôchodku a už nezvládam túto náročnú pasáž. Ak dovolíte, vynechám ju." Spevák hral na prirodzené ľudské city a čo malo teda publikum urobiť? Ľudia sa viac-menej dobroprajne zasmiali a niektorí aj zatlieskali...

Ako naivnému mladíkovi sa mi videlo škandálne, že na prvej scéne v pätnásťmiliónovom štáte sa nedbá na kvalitu, ale keď som sa o incidente zmieňoval svojmu okoliu, ľudia menej naivní ako ja nemali záujem útočiť na ikonu, ktorou Národné divadlo bolo a je. Isté hodnoty (ba aj pseudohodnoty) v spoločnosti predstavujú jej rodinné striebro a v neposlednej rade zabezpečujú spoločenskú hierarchiu, ktorej nespochybniteľnosť je v najvyššom záujme vládnucich tried. Že nejaký spevák v Hradci Králové by azda Barbiera zo Sevilly brilantne vyspieval? No a čo? To máme položiť regionálne divadlo na piedestál na úkor toho Národného? Určite nie.  Buď toho speváka zlanárime z vidieka do Prahy (ak je dostatočne pokorný a vyhovuje pražskej verchuške ľudsky), alebo ho necháme spievať v Hradci s tým, že nie je až taký dobrý, ako to vyzerá a musíme sa poohliadnuť po niekom "perspektívnejšom". 

Ďalšou rodinno-striebornou inštitúciou v Česku je Univerzita Karlova. Jej prestíž v krajine je neotrasiteľná a pedagógovia i študenti sú si toho perfektne vedomí. Avšak keď tam prídete študovať, zdá sa vám, že je to skôr vďaka forme ako obsahu. Isteže je povznášajúce promovať v dekóre sedemstoročného gobelínu s vyobrazením Karla IV., lenže aspoň  v mojich časoch iba traja zo zhruba štyridsiatich pedagógov, ktorí ma učili, mali medzinárodný vedecký rozmer (Blank, Bičák  a Kotecký). Zvyšok bol na hony vzdialený platni s Barbierom zo Sevilly a podľa potreby veselo vynechával náročné pasáže v matematických a fyzikálnych áriách...

Keď úspešne ukončíte štúdiá na Karlovke, máte otvorené dvere v  Česku (i na Slovensku) všade.  Tí nenaivní absolventi to dobre vedia a nehania svoju Alma Mater. Práve naopak, je v ich záujme ju   chváliť a koniec-koncov  nie úplne neoprávnene, keďže na väčšine iných škôl by sa nenašli ani tí traja borci s medzinárodným rozmerom. Problém však spočíva v tom, že neotrasiteľná dominancia Univerzity Karlovej betónuje vedecký pokrok v Česku (a následne na Slovensku), keďže spoločnosť už zo samého princípu nedovoľuje spochybňovanie vedeckých zásluh (či tiež morálnych postojov) hlavných exponentov vedeckej moci sídliacich v Prahe. V tejto súvislosti ma vždy pobaví spomienka na horovanie Jiřího Chýlu na jeho blogu v Lidových novinách, kde sa rozhorčoval nad postupom Českej grantovej  agentúry.  Ukázalo sa totiž, že nejaké projekty Opavskej univerzity podostávali od recenzentov vyššie grantové ocenenia ako návrhy pochádzajúce z pražských "top" inštitúcií. Chýla sa nenamáhal uviesť vecné argumenty, ktorými by svoje rozhorčenie podporil, keďže pomery v Česku sú také, že člen pražskej verchušky nemusí svoj negatívny názor na niečo či na niekoho nijako odôvodňovať. Chudáci z Opavy povedia, že majú citácie? Dočkajú sa odpovede, že posudzovanie vedy sa nedá zredukovať na mletie kávy, keď nahádžeme do mlynčeka scientometrické údaje a zatočenie kľukou určí, kto je a kto nie je veľký vedec.

Poviete si, že čo nám Slovákom na tom záleží? Nuž dosť veľa, keďže slovenské zápecníctvo je často také, že nedovidí ďalej než pár kilometrov na Západ.  Takto sa bežne deje, že názor Pražákov je v Bratislave smerodajný,  i keď sa jedná o ľudí bez medzinárodného vedeckého rozmeru, akými sú trebárs už zmienený Chýla, ale tiež napr. Jiří Hořejší.  A aby to nevyzeralo tak, že tu niekoho kritizujem bez vecných argumentov, sľubujem, že si raz nájdem čas a podrobnejšie rozanalyzujem tu na blogu chabý vedecký prínos tejto pražskej dvojice. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

S Kočnerom si dohadoval stretnutie aj bývalý šéf vojenských tajných

Skuhra šéfoval Vojenskému obrannému spravodajstvu za ministra Glváča.


Už ste čítali?