O múdrosti a ilúziách Luboša Motla

Autor: Ctirad Klimčík | 19.11.2019 o 8:55 | Karma článku: 1,53 | Prečítané:  537x

Zamýšľam sa nad blogom, kompetenciami i osobnosťou "enfant terrible" teoretickej fyziky Luboša Motla.  

S Lubošom Motlom, od ktorého som azda o dvanásť rokov starší, som v mladosti zdieľal podobný osud, vyhrával som matematické olympiády v bývalom Československu, potom som išiel študovať na pražský matfyz matematickú fyziku a tam sa samoučil strunám, o ktorých vtedy v Prahe nikto z učiteľov na fakulte nič netušil (čo platí bohužiaľ  i dnes o 35 rokov neskôr). Keď som sa vrátil s doktorátom z Talianska, učil som na Karlovke kvantovú teóriu poľa a mal takto prehľad o najtalentovanejších študentoch teoretickej fyziky v Prahe.   Motla som však už nestihol učiť, keďže skôr, ako sa stal štvrtákom, som  odišiel do CERNu, jednako sme o sebe vedeli. Bolo to preto, že on  sa zúčastnil jedného môjho kolokvia v Prahe (a napísal o ňom pochvalné slová v študentskom časopise MFF UK) a  o ňom sa zasa pochvalne vyjadrovali starší študenti.

Do povedomia českej a azda i slovenskej verejnosti vstúpil Motl okolo roku 2001 svojou internetovou polemikou s Jiřím Chýlom o dôležitosti teórie strún. Priznám sa, v tomto spore som stál na Motlovej strane vcelku jednoznačne, a úprimne ma raz pobavilo pobúrenie internautov, keď Motl odmietol priamu verejnú diskusiu s Chýlom, ktorú navrhoval tuším Langer v rámci svojho filozofického semináru na matfyze. Vtip bol v tom, že česko-slovenská verejnosť nemala ani poňatia o skutočnej miere vedeckej prevahy  Motla  nad Chýlom, Hořejším či trebárs Niederlem.  Ono to bolo naozaj tak, že Motl sa s týmito pánmi fakticky nemal o čom baviť a úplne logicky odmietol Chýlovi kredit byť jeho diskusným partnerom. Samozrejme, pre ľudí neznalých vecí mohol Motl vyzerať ako "vyšinutý velikáš", ale v skutočnosti ním nebol.  Ani Attila Végh si predsa nepôjde merať svoje svaly s treťoligovými borcami.

Na druhej strane moja podpora Motlovi nie je univerzálna a  on ma v jednej veci dokonca vyslovene irituje, a to keď sa púšťa do bezuzdného širokospektrálneho machrovania, ktoré poškodzuje vedeckú výchovu mladej generácie. O čo ide? Hádam  to vysvetlím  lepšie, keď najprv o ňom uvediem niekoľko životopisných faktov.

Keď som bol v polovici deväťdesiatych rokov v CERNe, americkí strunári Banks, Fischler, Shenker a Susskind napísali článok o tzv. maticovom modeli M-teórie, ktorý vzbudil značnú pozornosť a na ktorý zareagovali v krátkom čase desiatky ďalších prác o.i. i jedna napísaná samoukom z Prahy Lubošom Motlom. Tom Banks, prekvapený, že undergraduate študent z mimostrunovej univerzity dokáže napísať o strunách niečo navonok zmysluplného, chcel  ponúknuť Motlovi možnosť urobiť PhD v Amerike, ale nebol si  istý, či možno naozaj  veriť schopnostiam mladíka odnikiaľ. Banks sa zveril so svojou dilemou Erikovi Verlindovi, ktorý bol vtedy v CERNe, načo Erik zareagoval tak, že zašiel ku mne do pracovne a opýtal sa ma, či sa dá  Motlovi veriť.  Odpovedal som, že dá.

Pre ďalšiu Motlovu kariéru bolo samozrejme dôležité, že mal vynikajúceho školiteľa v osobe T. Banksa, ale v neposlednom rade mu pomohol i fenomén novej internetovej adresy arxiv.org,  ktorá začala fungovať (ako vlastne aj sám internet) len pár rokov predtým a vďaka ktorej i ľudia na odľahlých univerzitách mali zrazu okamžitý prístup k novým odborným článkom. Najväčšie americké denníky vtedy prinášali fotografie Motla ako živého dôkazu, ako internet umožňuje prístup k informáciám i ľuďom žijúcich vo vedecky izolovaných krajinách.  Samozrejme, podobná medializácia podstatným spôsobom prispievala  k imidžu (i rastu ega) mladého doktoranda z Prahy, i keď nedokážem posúdiť, do akej miery prispel tento imidž k tomu, že Motl neskôr dostal miesto odborného asistenta na Harvarde.  Potom však prišiel šok, ktorý svojím spôsobom prispel k Motlovej "legende": po troch rokoch na Harvarde Motl ukončil r. 2007 svoju vedeckú kariéru a vrátil sa z Ameriky do Čiech.  Neviem, z čoho potom žil a žije dodnes, ale dosť možné, že z reklám na svojom blogu, na ktorý napíše minimálne jeden článok na deň.

Pýtate sa, prečo toľkí ľudia navštevujú jeho blog napriek tomu, že sa jedná v podstate iba o blog pritlieskávací, kde Motl podľa ľubovôle cenzuruje jemu nevýhodné diskusné príspevky? Svoju rolu v tom zaiste hrá  bývalá Motlova medializácia, ale asi tiež i fakt, že Motl má u časti verejnosti auru obete politickej korektnosti.  Jeho  priaznivci často  tvrdia, že bol odídený z Harvardu kvôli svojim nekonformným postojom zverejňovaným na internete, postojom,  v ktorých často mimoriadne ostrými až vulgárnymi slovami útočil na svojich názorových oponentov (a to dokonca i na ľudí, ktorí Motla intelektuálne prevyšujú). Na druhej strane Motlovi neprajníci hlásajú, že odišiel z Harvardu sám, pretože po opadnutí záujmu médií jeho sláva hasla a nebol schopný udržať si svoju prestíž iba vedeckou prácou. Tak či onak, prípad Motl je častou a  obľúbenou témou krčmových debát fyzikov na všetkých kontinentoch, čo živí záujem ľudí o jeho blog, a on sám svojimi polemickými príspevkami na blogu zasa živí tie krčmové debaty...

Keby Motl na svojom blogu písal výlučne o svojich politických názoroch, asi by jeho blogy ľudia príliš nečítali. Lenže Motl často na svojom blogu analyzuje novinky teoretickej fyziky a tvári sa, že tak činí zasvätene, akoby dlhé roky strávené bez  vedeckej práce (a zároveň značné časové zaťaženie vyplývajúce z intenzívneho blogovania o všetkom možnom) nepoznačili výrazne negatívne jeho schopnosti vidieť do špičkovej vedy. Čo horšie, Motl aktívne vystupuje aj na webovej stránke physics stack exchange, kde hlavne mladí ľudia dávajú odborné otázky starším harcovníkom. Problém je v tom, že vo veciach, ktorým rozumiem, môžem zodpovedne prehlásiť, že Motl poväčšine vypráva vedecké rozprávočky deda Vševeda, kĺže po povrchu bez hlbšieho porozumenia podstaty a so svojou aurou bývalého odborného asistenta z Harvardu mätie a zavádza mládež. Jednoducho si robí reklamu namiesto toho, aby vystupoval ako skutočný učiteľ. Prvýkrát, keď som naďabil na podobný Motlov nezodpovedný prístup, tak som sa pokúsil uviesť veci na pravú mieru (viď https://physics.stackexchange.com/questions/8201/beginners-questions-concerning-conformal-field-theory) neskôr som si však uvedomil, že nemám čas systematicky sa za ním naháňať po webe. Mimochodom,  známy americký fyzik Dan Harlow raz o Motlovi výstižne napísal:

Motl už je mimo fyzikálnej komunity viac ako desať rokov a je to vidieť na tom, čo píše. Jeho porozumenie vývoja fyziky po roku 2006 je často povrchné a jeho komenty, ktoré sa zdajú často vycucané z prstu, sú často nesprávne. Špeciálne to platí, keď sa vyjadruje k témam nesúvisiacim s jeho niekdajším výskumom. Nazerať na neho ako na "odbornú autoritu" je chybou a každý, kto tak činí navzdory tomu, že má spoľahlivejšie zdroje informácií, je intelektuálne lenivý a nezodpovedný.   

Ja k názoru Harlowa dodám, že môj horeuvedený príklad z physics stack exchange poukazuje na to, že Motlovi sa pritrafí tárať aj o veciach, ktoré majú súvis s témami jeho niekdajšieho výskumu. Nedokážem napr. pochopiť ako niekto, kto sa považuje za teoretika strún, môže demonštrovať také základné neznalosti dvojdimenzionálnej konformnej teórie poľa, aké odhalil  Motl vo svojom  príspevku.

Zakončím teda tento blog varovaním pre mladých ľudí, aby nemali pocit, že sú hlúpi, keď nerozumejú Motlovým pseudovysvetľovaniam. Luboš Motl  trpí púhou ilúziou, že naďalej drží kontakt so svetovou teoretickou fyzikou, a veľa múdrosti už od jeho rýchlo upečených komentárov či príspevkov nečakajte.  Niečomu hlbokému sa  totiž možno podučiť iba od skutočne aktívnych vedcov, ktorí navyše zodpovedne pristupujú ku komunikácii s odbornou i širšou verejnosťou.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prešovskú bytovku po výbuchu budú búrať. Je hrozbou pre okolie

Mesto a experti zvažujú spôsob aj rozsah.

Stĺpček Petra Schutza

Exodus rozumu z NAKA dosiahol level Sýria

U Lučanského zrejme pravá ruka nevie, čo robí ľavá.

Dobré ráno

Denný podcast: Zabil otca, ktorý týral celú rodinu

Čo hovorí príbeh Dávida o domácom násilí.


Už ste čítali?