1) Peter Schutz patrí k najtriezvejším komentátorom denníku SME. Je to človek sčítaný, nie je narcis, negoogluje ostošesť, aby prešpikoval svoje komentáre zmienkami o dielach lesothských básnikov či kirgizských mystikov, ovláda správne tvary privlastňovacích zámen v siedmom páde jednotného čísla a navyše nepoužíva terminológiu "Slováčik", aby zdôrazňoval, že sa cíti byť niekým viac. Priznám sa dokonca, že keď mám naozaj málo času, skôr si neprečítam Schutzov komentár, ako výplody jeho fanfarónskych kolegov, pretože ľudská povaha je už taká, že skôr ju priťahujú výstrelky ako normálnosť.
2) Z toho, čo som si od Petra Schutza prečítal, som nadobudol dojem, že sa v intelektuálnej rovine dosť ponáša na môjho nebohého otca, ktorý sa zaujímal o spústy vecí a formuloval k ním nezriedka pádny názor. Problém bol v tom, že otec prežil desaťročia v Košiciach a nemal dostatočne široký horizont, aby rozoznal realitu od ilúzií. Bol napr. presvedčený, že politika bohatých západných štátov je vybalancovanou výslednicou vektora ľudomilnosti s vektorom racionality, pretože takto sa mu to javilo pozeraním televízie a čítaním novín. Nikdy nechcel napr. pripustiť, že nejaký Západniar na vysokom stanovisku by sa mohol zachovať podlo, hlúpo, ziskuchtivo a či sebecky, pretože by mu to podľa jeho názoru západná spoločnosť nedovolila.
3) Moja dcéra vyštudovala medicínu a na konci šiesteho ročníka sa povinne zúčastnila celoštátneho konkurzu, ktorý stanovil rebríček nastávajúcich francúzskych lekárov. Tí, ktorí sa umiestnili na prvých miestach, mali prednostné právo výberu špecializácie a stali sa z nich hlavne chirurgovia (kvôli prestíži) alebo rádiológovia (kvôli najvyšším honorárom). Takto to šlo ďalej, až nakoniec tí, ktorí sa umiestnili na posledných miestach konkurzu, skončili ako administratívni alebo všeobecní lekári. Pointa toho, čo chcem povedať, spočíva v tom, že smotánka medikov si nevyberala epidemiológiu, podobne ako najlepší absolventi matematicko-fyzikálnych fakúlt si zriedka volia ako špecializáciu klimatológiu...
Potom však príde klimatická alebo epidemiologická kríza a čeliť jej musia špecialisti v týchto odboroch, i keď to nie sú nutne najtalentovanejší jedinci z populácie. Kým klimatológovia majú roky času nato, aby sa dohodli, čo budú spoločne hlásať, epidemiológovia majú na svoje dobrozdania pár dní a laik napokon s ohromením zistí, že každý z nich hovorí niečo iného. Niektorí sú za zákaz vychádzania na ulicu, aby sa vírus nešíril, iní sú proti, pretože lepšie je vraj rýchlo vytvoriť kolektívnu imunitu, jedni sú za všeobecné nosenie rúšok, iní tvrdia, že je to nanič, ďalší sú za blokádu hraníc, a ešte ďalší tvrdia, že to vírus nezastaví (i keď by sa azda mali skôr vyjadriť k tomu, či blokáda hraníc šírenie vírusu spomalí alebo nie). A keďže žijeme v dobe počítačovej, všetci títo epidemiológovia šermujú s matematickými modelmi, tabuľkami, grafmi a pod., ktoré údajne dokazujú ich pravdu.
4) Komu veriť? Peter Schutz s tým, zdá sa, nemá problém. Pôsobí to na mňa tým dojmom, že jednoducho verí Západu. Ak vo Francúzsku, Nemecku či Švajčiarsku nenosia ľudia rúška, tak to je podľa neho asi správne. Ak hlavný švédsky epidemiológ povedal, že blokáda hraníc nezastaví vírus, poďme ho teda brať vážne atď.
Možno Petrovi Schutzovi krivdím, ale ak je to tak, že sa na veci pozerá s ideologickými predsudkami nekritického obdivu voči všetkému západnému, tak mám chuť mu povedať, že ani na Západe nie je všetko také dokonalé, ako to zvonka vyzerá. Isteže sú odbory ľudskej činnosti, kde Západ výrazne dominuje nad zvyškom sveta (napr. matematika či teoretická fyzika) a kde je pretlak schopných ľudí, ktorých konkurencia posúva odbor rýchlo a výrazne dopredu. Zdá sa však, že sú aj odbory ako epidemiológia, ktorých adepti si taktiež dožičia tie najvyššie vedecké tituly za štúdium "teoretickej epidemiológie", ale keď život prinesie epidémiu skutočnú, zrazu sú celkom bezradní.
5) V praxi to dopadá tak, že nakoniec musia v čase krízy rozhodovať politici, a, úprimne povedané, podľa mňa urobia najlepšie, keď tých epidemiológov nebudú príliš poslúchať...Konkrétne sa domnievam, že napriek všetkému intelektuálnemu náskoku Západu robia aktuálne krajiny Strednej Európy múdrejšiu politiku než tzv. vyspelé západoeurópske štáty, ak je teda primárnym cieľom politikov chrániť ľudský život a nie chrániť ekonomiku. Tu stojíme pred etickou dilemou a konštatujem, že filozofi-etici, ktorí si taktiež dožičia tie najvyššie vedecké tituly za štúdium "teoretickej etiky", teraz mlčia. Majú azda šťastie, že sa ich politici ani nepýtajú na ich názor, inak by možno hrozila z ich strany podobná kakofónia názorov, akú nám teraz predvádzajú epidemiológovia.
