Prečo nepočuť spoločenských vedcov?

Autor: Ctirad Klimčík | 28.3.2020 o 0:31 | Karma článku: 5,35 | Prečítané:  913x

Zamýšľam sa nad tým, prečo nie je príliš počuť slovenských spoločenských vedcov v ťažkom období pandemickej krízy

Zhruba pred tromi rokmi vydali slovenskí spoločenskí vedci spoločné pätnásťbodové memorandum, v ktorom protestovali proti "spochybňovaniu významu svojich disciplín", žiadali "spoločenské uznanie za svoje analytické výkony" a tiež zdôraznili, že  "sú pripravení čeliť výzvam našej doby".  V štyroch bodoch druhej časti dotyčného dokumentu sa o.i. píše:

II. Spoločenskí a humanitní vedci na Slovensku prijímajú spoločenskú zodpovednosť za:
6. kritické skúmanie ľudskej existencie a súčasného stavu našej spoločnosti a rizikových trendov jej vývoja  
7. vytváranie spoľahlivého zázemia pre vykonávanie verejných politík a rozhodovanie spoločenských aktérov a inštitúcií;
8. poznávanie civilizačných výziev a existenciálnych hrozieb, ktoré prináša súčasný svet  
9. hľadanie a koncipovanie pozitívnych alternatív spoločenského vývoja a riešenia konfliktov, protirečení, ohrození a katakliziem;
 

Zdá sa mi, že útok koronavírusu na našu civilizáciu doslova vyzýva slovenských spoločenských a humanitných vedcov, aby túto sľubovanú spoločenskú zodpovednosť naozaj prijali a "spoznali tie existenciálne hrozby", "vytvorili spoľahlivé zázemie pre rozhodovanie spoločenských aktérov i inštitúcií" či "skoncipovali riešenie koronavírovej kataklizmy". Jednak na stránkach SME alebo Pravdy som sa nedočítal o žiadnych konkrétnych "analytických výkonoch", ktorými by slovenskí spoločenskí vedci prispeli k riešeniu súčasnej krízy. Pritom aktuálna situácia zjavne kladie naliehavé otázky nielen epidemiologickej ale aj etickej povahy. Ako by sa napr. mali rozhodnúť "spoločenskí aktéri a inštitúcie", ak by i pretrvávajúce drastické opatrenia prijaté v Taliansku či inde nezastavili nárast počtu mŕtvych? Bolo by potom eticky legitímne vrátiť spoločnosť do bežného kolobehu života, aby prípadný ekonomický kolaps nespôsobil smrť možno ešte väčšieho počtu ľudí ako samotný vírus? Zdá sa, že podobná otázka aktuálne rezonuje v tej či onej podobe v komentároch denníka SME. Dá sa jej vyhnúť? Akú "pozitívnu alternatívu spoločenského vývoja" dokážete  skoncipovať, spoločenskí vedci?

Trochu som si pogooglil, či máme na Slovensku spoločenských vedcov zaoberajúcich sa etikou. Našiel som napr. docenta Muránskeho z Filozofického ústavu SAV, ktorý napísal článok "Modely etického rozhodovania" (pozri https://revue.vsdanubius.sk/sites/default/files). Dočítame sa v ňom napr. na strane 4

Ak zvážime všetky možnosti konania a vezmeme do úvahy všetky aspekty, ktoré hrajú pri našom rozhodovaní dôležitú rolu, vrátane princípov etického konania odvodených zo základných etických teórií, mali by sme byť schopní vybrať si správnu alternatívu konania.

Nuž teda do toho, pán Muránsky!

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

CYNICKÁ OBLUDA

Prečo zlyhali prognózy?

Ako mohli vládli analytici ešte nedávno aj v optimistických scenároch hovoriť o státisícoch nakazených a tisícoch mŕtvych?

Komentár Petra Schutza

O dôvere a slniečkaroch

Ku konfliktu sa schyľuje medzi reprezentáciami ambícií a nostalgie.


Už ste čítali?