Spravodlivosť je krásna vec a iste by bolo krásne, ak by ľudia, ktorí sa domohli diplomu podvodne, boli volaní na zodpovednosť, avšak tento zámer nesie so sebou aj isté riziká. Problém je v tom, že o každom konkrétnom prípade budú rozhodovať konkrétni ľudia, ktorí týmto zákonom môžu dostať do ruky zbraň na eliminovanie od seba čestnejších či kompetentnejších odborných rivalov. Napr. to môže prebiehať takto:
1) Ďuro Novák sa dozvie, že Janko Mrkvička sa tvrdo pohádal so školiteľom svojej dizertácie Danielom Ostrým a domnieva sa teda, že Jankove šance obhájiť svoju doktorskú prácu sú minimálne. Ďuro Novák vie, že jeho starší kolega Ďuro Horák Janka Mrkvičku taktiež nemá rád, zatají Horákovi pozadie celej veci a nanesie mu to tak, že Mrkvička určite nezíska doktorát preto, lebo sa "priznal k vlastnej hlúposti".
2) Janko Mrkvička nakoniec svoju prácu obháji a doktorát získa. Je to nepríjemná situácia pre Ďurov Nováka a Horáka, ale aj Ďurov Doláka či Ánodrláka, ako aj všetkých ďalších Ďurov, ktorí už stihli každému rozhlásiť, že Janko Mrkvička je taký hlúpy, že nemá šancu doktorát obhájiť. V prvej chvíli zaujmú všetci títo Ďurovia postoj, že tá obhájená práca nestojí za nič a bola obhájená len vďaka absurdnej zhovievavosti hodnotiacej komisie. Lenže už o rok neskôr sa ukáže, že tá "nulová" dizertácia nazbierala po svete viac citácií, než celoživotné diela všetkých Ďurov dohromady. V takomto prípade sa taktika zmení, na kvalitu práce Janka Mrkvičku sa už neútočí, ale Ďurovia začnú všade širiť, že Janko napísal tú prácu "podvodne", lebo veď sa predsa priznal Ďurovi Novákovi, že je hlúpy a logicky teda nemohol napísať kvalitnú dizertáciu...
3) Samozrejme, odborná verejnosť dobre chápe, že najlogickejšie vysvetlenie celej záležitosti je nevydarený pokus Ďura Nováka o špinavú intrigu proti Jankovi Mrkvičkovi, lenže jeden zo všetkých Janka okydávajúcich Ďurov nie je len taký hocijaký Ďuro, ale je to všemocný koordinátor spolupráce s CERNom. Tento všemocný koordinátor potom verejne pochváli Ďura Nováka týmito slovami: "Ďuro Novák je taký čestný človek, že ak by mu dopravní policajti namerali alkohol v krvi a on by povedal, že nepil, tak verím Ďurovi Novákovi a nie tým policajtom." Inými slovami veľký koordinátor Ďuro, ktorý do značnej miery rozhoduje o tom, kto sa pozrie do CERNu a kto nie, chytí stranu Ďurovi Novákovi, a odobrí jeho intrigu. V konečnom dôsledku celá odborná komunita zaujme stanovisko, že Janko Mrkvička získal svoj doktorát bližšie nešpecifikovaným podvodným spôsobom a masívne Janka okydá.
Janko Mrkvička je však schopný odborník, má napriek všetkému svoj doktorský diplom v kapse, môže sa teda vykašľať na názor veľkého koordinátora a nájsť si prácu v zahraničí. Ak by však všetci Ďurovia stihli Jankovi zákonne odobrať jeho titul skôr, než by sa dostal do zahraničia, bol by Janko definitívne "nahraný".
Riziko nového zákona o odoberaní titulov spočíva v tom, že na samej špičke českej a slovenskej akademickej komunity elementárna ľudská a vedecká etika nehrajú v podstate žiadnu rolu. Otázka teda znie, či nie je lepšie zachrániť jedného spravodlivého odborníka medzinárodného významu i za cenu, že neklepneme po prstoch desiatke otitulovaných podvodníkov z podradných univerzít.