Prečo sa vedci nevedia na "ničom" dohodnúť

Autor: Ctirad Klimčík | 12.10.2020 o 10:15 | (upravené 12.10.2020 o 11:51) Karma článku: 5,23 | Prečítané:  931x

Kritizujem francúzskeho filozofa Luca Ferryho za jeho pochybné výroky o vede, vedcoch a súčasnej pandémii

Ako vravieval dr Plzák, blahej pamäti expert na manželské vzťahy, nič neprospieva pokojnému  životu lepšie ako ten najstupídnejší stereotyp. I keď všetci vieme, ako to Plzák myslel, jeho slová majú aj všeobecnejšiu platnosť a ja sa napr. už roky budím bez budíka o siedmej ráno, čo mi perfektne vyhovuje. O niečo neskôr, pri tlačení  šťavy z pomarančov, počúvam v rádiu pravidelný rozhovor so známym francúzskym filozofom Lucom Ferrym, ktorý svojimi múdrosťami reaguje na aktuálne dianie vo Francúzsku a vo svete.

Treba priznať, že Ferry, bývalý minister   školstva a výskumu, je inteligentný človek, navyše charizmatický a taktiež pohotový. Hoci je zamestnaný ako univerzitný profesor filozofie, dlhé predlhé roky neprednášal na svoje domovskej univerzite, pretože na to podľa vlastného vyjadrenia "nemal čas". Vskutku, od r. 2004 Ferry predsedá "Rade pre analýzu spoločnosti", čo je zhruba tridsaťčlenný poradný orgán francúzskeho premiéra. V tejto rade sedí mimochodom jeden neurobiológ, jeden lekár a všetci ostatní sú filozofi, spisovatelia, právnici, ekonómovia a kňazi najrozličnejších vierovyznaní. Matematikov, prírodovedcov či technikov tam nenájdete, keďže, ako je dobre známe, tí  analyzovať problémy spoločnosti nevedia...

Luc Ferry matematiku rád nemá (o tomto som sa už rozpisoval na inom blogu) a zrejme ani exaktnú vedu ako takú. V jednom nedávnom rozhovore o pandémii ležérnym tónom zhodil vedcov za to, že sa "absolútne nevedia na ničom  dohodnúť"  a zdôraznil, že naopak filozofi sa napr. vedia dohodnúť na tom, čo je pekné a čo nie je.  

Luc Ferry má v podstate pravdu v tom, čo povedal, ale hlboko sa mýli v tom, čo síce nepovedal, ale jasne naznačil, a totiž že jeho konštatovanie dokazuje superioritu filozofického myslenia nad exaktno-vedeckým. Pravdou je totiž presný opak, súčasné filozofické myslenie je pokiaľ ide o intelektuálnu hĺbku slabým odvarom myslenia prírodovedeckého. Vtip je totiž v tom, že odborníci na pandémiu musia čeliť realite, ktorá ohrozuje ľudské životy a teda nemajú právo na omyl. Avšak filozofi, ktorí filozofujú o kráse, toto právo majú. Ak sa napríklad dohodnú na tom, že maliari náhodne vylievajúci farbu na plátno rozprestrené na podlahe tvoria krásu, a ak navyše svorne  zabezpečia, že ktokoľvek tvrdiaci niečo iného jakživ nedostane doktorát z teórie umenia, ich pozícia je neprestrelná. Vskutku, títo filozofi budú vystupovať v médiách vo vzácnej zhode a akýchkoľvek kritikov ich koncepcií označia za nevzdelaných obmedzených primitívov vešajúcich si do obývačky gýčovatú krajinku s ručiacim jeleňom. Dokiaľ im spoločnosť bude prispievať zo svojich daní na obstojné platy, ktoré berú napr. ako univerzitní profesori, títo filozofi sú fakticky víťazmi evolúcie...

Naopak odborníci v naozajstných vedách sa nemôžu len tak dohodnúť, že pacienti nakazení koronavírusom nezomierajú, ak oni v skutočnosti zomierajú. Ako špecialisti vedia o veciach samozrejme viac ako bežný človek, ale občas sú konfrontovaní s problémami, ktoré svojou zložitosťou presahujú rámec poznania ľudskej civilizácie. Tí naivnejší z nich to otvorene povedia v televízii, ale väčšinou to potom dopadne tak, že sa ich novinári viac neopýtajú na ich názor. Tí menej naivní (alebo naivne sebavedomí) nepriznajú, že nemajú veci pod kontrolou a vyjadria nejaký názor, ktorý sa vôbec nemusí zhodovať s názorom iných odborníkov. Nezamkne im to síce cestu do televízie, ale z ich nezhôd  si robí posmech Luc Ferry, ktorého som za celé roky nepočul vysloviť slovíčko "neviem". Či sa ho v rádiu pýtajú na toto či ono, do sekundy sa vytasí s odpoveďou vystuženou nejakými citátmi, kde zreťazí zdanlivo logicky pár myšlienok a laik ani nepostrehne, že podobným spôsobom by mohol hravo "odôvodniť" aj presný opak toho, čo tvrdí...

Nakoniec skonštatujem, že nikde vo svete nezískavajú novinári prírodovedecké vzdelanie a preto akosi prirodzene inklinujú k tomu, že sa pýtajú na názory hlavne spoločenských vedcov. Dopadne to potom tak, že opýtaní veľkí experti na ľudstvo i spoločnosť toho typicky veľa narozprávajú, ale keď sa nad tým zamyslíte, zriedkakedy povedia niečo konkrétneho,  o čo by sa dalo oprieť a skoro nikdy nepovedia, že otázka presahuje ich pochopenie. Naopak prírodovedci, ak sú poctiví, musia o spúste vecí popravde odpovedať, že ešte nemajú potrebné vedomosti, aby im rozumeli, avšak na rozdiel od filozofov môžu poukázať aspoň na pár vecí, ktoré pod kontrolou majú a vďaka tomu dnes môžeme lietať do vesmíru či liečiť kedysi neliečiteľné choroby.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Vyhodnotenie Matovičovej tvrdohlavosti

Už tam prosím niekto konečne prehltnite stavovskú česť a osobnú hrdosť a uznanlivo ho potľapkajte po pleci.

Píše Ivan Mikloš

Talenty odchádzajú, investície neprichádzajú (píše Ivan Mikloš)

Globálna konkurencia je v podstate súťažou o dve komodity.


Už ste čítali?