Klíma a pôdne baktérie

Autor: Ctirad Klimčík | 1.5.2021 o 19:34 | (upravené 1.5.2021 o 21:46) Karma článku: 5,68 | Prečítané:  382x

Zamýšľam sa nad najnovším podcastom redaktora SME  Tomáša Prokopčáka na tému pôdnych baktérií a zmeny klímy. 

 

Začnem trochu od lesa konštatovaním, že fyzika je podstatne ťažší predmet na štúdium ako matematika, ak sa jej má rozumieť naozaj do hĺbky. Vskutku, fyzika je veda, kde sa úspešne uplatňuje matematické modelovanie reality vôkol nás, ibaže to modelovanie vyžaduje dve schopnosti: 1) treba napasovať na realitu vhodný matematický model, 2)  v rámci daného napasovaného modelu riešiť istý čisto matematický problém. Tá prvá schopnosť sa v bežnej ľudskej  populácii vyskytuje oveľa zriedkavejšie ako tá druhá (pričom, úprimne povedané, tá druhá je taktiež zriedkavá...) a naučiť sa ju je teda ťažšie, než ovládnuť v podstate jasnú matematiku.

Pobavme sa teraz viac  o tej prvej schopnosti. Už v úlohách stredoškolskej fyziky sa často vyskytuje kľúčové slovo "zanedbať" (napríklad zanedbávame trenie, odpor vzduchu, deformácie pevného telesa a pod.). Práve zanedbávanie je dôležitou súčasťou modelovania a našťastie príroda je k nám milosrdná, pretože  existujú javy, kde i  matematické modely zjednodušené zanedbaním tých či oných vplyvov vystihnú realitu s neraz dostatočnou presnosťou. Ktoré však sú tie milosrdné javy, sa ľudstvo dozvedelo neustálym kontaktom s experimentálnou realitou, a dobrý fyzik (a tiež učiteľ fyziky) bol ten, kto dokázal z tejto každodennej  skúsenosti odhadnúť, akú mieru zanedbávania si môže dovoliť, aby jeho model sedel s presnosťou nutnou pre ten ktorý účel.

V starých predpočítačových časoch bolo zanedbávanie takpovediac nutnou súčasťou fyzikálneho modelovania, pretože nebolo vo fyzických silách jednotlivca riešiť príliš zložitý matematický model. Dnes, v časoch superpočítačov, sa mnohým ľuďom zdá, že namodelovať všetko možné je len otázkou počítačového času, ktorý sa nám podarí uchmatnúť na obrovských mašinách. Toto je však kardinálny omyl. Realita je ešte oveľa zložitejšia ako náš výpočetný potenciál a vyskytujú sa v nej dokonca pre život človeka relevantné  javy, ktoré sú nestabilné samotnou svojou povahou. Môžete započítať tisíc onakvejších vplyvov a všetko sa zvrtne na jedinom faktore, ktorý sa ani nedal započítať. Napr. smrť miliardára, ktorého helikoptéra letela o tri metre nižšie než mala,  zahýbe na nejaký čas lokálnou ekonomikou krajiny spôsobom, kde sa nebude dať predvídať, či vaša vlastná firma  zbankrotuje alebo naopak požerie inú.

Tomáš Prokopčák nám vo svojom podcaste oznámil, že istá skupina "modernejších" vedcov (pravdepodobne klimatológov) skritizovala inú, menej modernú, skupinu, že jej staré klimatologické modely neberú do úvahy vplyv globálneho otepľovania na populácie pôdnych baktérii. Vskutku, vyššia teplota môže favorizovať genetické mutácie, ktoré sa jej lepšie prispôsobujú a to môže meniť fyziku i chémiu pôdy, a vplývať na bilanciu CO2  v rastlinnom biotope, ktorý v tej  pôde korení. 

Možno laika poteší, že klimatológia takto "napreduje" a započítava stále nové a nové vplyvy, avšak mňa ako matematického fyzika so štyridsaťročnou praxou takáto informácia skôr zarmúti. Ak totiž vplyv pôdnych baktérií na klímu je naozaj nezanedbateľný, čo sa mi javí vysoko pravdepodobné, ako je možné, že na to tie staré modely nepamätali? Povážte, že vo fyzike započítanie vplyvov, ktoré ste predtým z tých či iných príčin zanedbávali, vyústi typicky ku korekciám rádu zlomkov percent. Inakšie ste ich nemali právo zanedbať. V klimatológii však započítanie nových vplyvov kľudne posunie predpokladaný nárast teploty r. 2100 z piatich na osem stupňov! Ako je teda možné, že v tých starých modeloch klimatológovia ten efekt  nezapočítali, alebo aspoň neuviedli argument, prečo by teda mal byť vplyv  tých baktérií zanedbateľný? 

Už dávnejšie som sa mimochodom občas pohrúžil do slávnych správ tisícov klimatológov, ktoré sú v pravidelnom intervale vypracovávané pre OSN.  O nejakých baktériách, či kvantitatívne vyčíslených spätných väzbách pôdnej biosféry na otepľovanie som sa tam nedočítal, i keď tieto vplyvy môžu ľahko "nechať letieť helikoptéru o tri metre nižšie".

Aký je záver? Môže sa desaťtisíc klimatológov mýliť a s využitím státisícov hodín drahocenného počítačového času produkovať predpovede, o ktoré sa nedá oprieť? Podľa môjho názoru spokojne môže. Veď povážte, ako švédska či holandská vláda (a v začiatkoch pandémie tiež Johnson a Merkelová)  uverili teóriám  matematických epidemiológov o globálnom premorení a dnes už sú autori dotyčných teórií ticho, pretože ich modely nedokázali predikovať tie informácie o vývoji epidémie, ktoré sú pre ľudstvo dôležité. (K tomu dodám, že tým matematickým epidemiológom by sa nemalo vyčítať to, že nevedia zostrojiť pádne modely prizložitej reality, ale skôr to, že uverili tomu, že ich nedokonalé modely to dokážu.)

V dnešnej dobe často víťazí ideológia nad zdravým rozumom. Je to v istom zmysle horšie ako za socializmu, kde ideologické vymývanie mozgov malo v sebe istú racionalitu, keďže aspoň slúžilo  dobrobytu vládnucej triedy aparátčikov, ktorá takto ľahšie kontrolovala ohlúpený ľud.  Vláda dnešných ideológov naopak neslúži dobrobytu nikoho, ale vedie k deštrukcii takých pilierov západnej demokracie, akým je princíp kompetencie. Iste, všetci sme si rovní pred zákonom, v nároku na lekársku starostlivosť atď., ale nie všetci sme rovnako profesionálne zdatní.  Spoločnosť musia riadiť kompetentné elity, ibaže marginalizovanie prírodných vied, (ku ktorému aktuálne dochádza napr. ustupovaním od povinnej maturity z matematiky), rušenie  ťažkých prijímacích pohovorov do prestížnych škôl, či zrieďovanie študijných programov týchto škôl stovkami povinných hodín výuky najrôznejších teórií rovností, udržateľných rozvojov či ďalších zelených predmetov spôsobí, že tieto elity sa pomaly ale isto stransformujú na pseudoelity. A keď napokon nebude kde brať kompetentných inžinierov, aby realizovali fantazmagorické požiadavky kdejakých aktivistov, nebude už cesty späť.

 

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?