Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Samovražda slovenskej literárnej kritiky (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

 

Je velkou skodou pre ludi , ze sa v dnesnej dobe tato poezia pise na klavesniciach pocitacov a siri sa virtualnym priestorom. Zaroven je velkou vyzvou pre autora , aby zacal pisat perom, resp.pisacim strojom na papier.
Takto vychadza jeho umenie navnivoc , kedze nie je ani cim podkurit v sporaku.
 
Hodnoť

Pri umeni

pre mna slovo kritika nie je smerodajne. Moze ciastocne pomoct, ale vacsinou sa rozhodujem podla paci- nepaci. To znamena, ze nejake dielo moze kritika vychvalit do neba, ale ked sa mi nepaci, alebo nezaujme, tak s nim nebudem stracat cas.
 
Hodnoť

Neuveritelne!

Taky hnoj, aky produkuje Peter Macsovsky, je aj niekto ochotny citat?

Inak, zaujimalo by ma, na com fici literarny kritik Zoltan Redey - to musi byt ale "typek"!

Autor, mas K+ za poukazanie na hnus, ktory niekto este aj odobri.
 
Hodnoť

Super!

Ďakujem.
 
Hodnoť

 

Mne osobne by nevadilo, ze Peter Macsovsky pouziva autoreferenciu, keby to ale nebolo take samoucelne. Proste len predvadza urcitu techniku. To je ako keby basnici 19.storocia predvadzali, ze vedia napisat daktylo-trochejsky vers, ale tie verse by neobsahovali ziadnu vypoved.

Ten kritik zlozitym sposobom konstatuje, ze sa jedna o sebareferenciu, lebo o nicom inom sa ani pisat neda - nic ine tam nie je.
 

 

Všimnite si, že vaša kritika Macsovszkého nielenže nie je ornamentálne udrístaná ako Rédeyova, ale hlavne je podstatne obsažnejšia ako jeho. A to pravdepodobne nemáte diplom z Pedagogickej fakulty v Nitre, odbor slovenčina-výtvarná výchova, ako ho má Rédey...
 

 

Ale ja som programator. Nas ucili autoreferenciu pouzivat tam, kde je uzitocna. Ako nastroj. Pamatam si, ze pri filme Avatar, co bol prvy velky 3D film, ocenovali, ze sa nesnazil prvoplanovo ohurovat 3D efektami, ale pouzival ich tam, kde to malo vyznam.

Poezia by podla mna mala byt to, co sa chce cloveku citat t.j. ZAZIT este raz. Zo zakladnej skoly som si zapamatal ze "domov su ruky na ktorych smies plakat". To sa mi nezunuje nikdy. Clovek tomu rokmi rozumie coraz viac, az sa z toho rozlieva teplo po tele.
 

 

1) Aby to bolo celkom jasné: Ja úplne súhlasím s tým, čo ste napísali v prvom diskusnom príspevku a bez akejkoľvek irónie konštatujem, že ste v dvoch vetách povedali o Macsovszkého "básniach" viac múdreho, než Rédey na trinástich stranách svojho článku. Keď som spomenul Rédeyov diplom zo slovenčiny, tak to nebolo preto, aby som sa vám vysmieval, že vy ho nemáte. Naopak. Zdôrazňoval som tým, že inteligentný človek aj bez slovenčinárskeho diplomu vidí na Slovensku do literatúry často viac ako človek, ktorý má na to papiere. Tak zle je na tom súčasná slovenská literárna veda.

2) Verš "Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať", ma prevádza celým mojím životom...
 

 

1) Ja som Vám porozumel. Viem v čom vidia fyzici krásu - keď sa jednoducho a pritom úplne vyjadria zložité a neprehĺadné veci. :)

Ja som trochu obhajoval toho kritika. Pre neho je autoreferencia zjavne niečo objavné, vyjadruje sa o tom kostrbato, pre programátora to je známa vec. Keby ten kritik mal skúsenosť, ako elegantne to rieši niektoré problémy, javilo by sa mu predpokladám inak.

Mne napríklad zaujímavejšie pripadá, že v tom jednom príklade autor priamo diskutuje s čitateľom. Simuluje, že s ním má určitý vzťah - aj keď v tomto prípade dosť nepríjemný. V tom je ale podľa mňa obrovský potenciál. Na youtube je špeciálny žáner (ASMR roleplay) - že youtuber simuluje, že má s tým konkrétnym divákom určitý vzťah v určitej situácii. Že prežívajú niečo spolu.
https://www.youtube.com/watch?...
https://www.youtube.com/watch?...

2) Rozumiem, čo za tým všetko môže byť.
 
Hodnoť

 

Podobná tvorba ukotvená niekde medzi autosugesciou a duševnou terapiou sa na niektorých miestach označuje za tzv. "model kreatívneho písania v oblasti poézie". Takto napríklad je možné každý exkrement nazvať eufemicky "zhmotneným epilógom tráviacej sústavy".
 
Hodnoť

Odporúčam

preštudovať si knihu Viliama Marčoka V poschodovom labyrinte (Literárne informačné centrum, 2010) o fenoméne postmoderny. Autor sa v nej, samozrejme, nesústreďuje iba na poéziu a prózu Petra Macsovszkého, ale venuje tomu veľký priestor (možno až priveľký). Píše napríklad, že Macsovszký využíval "jeden typ sterilného jazyka" a jeho poetické výtvory označuje za "básne/sterily". Pre literárneho vedca Marčoka bol Macsovszký zaujímavý svojimi variáciami "konceptuálneho lyrického subjektu". Akoby povedala Darinka Rolincová, bavil ho... Mňa, ktorá som knihu V poschodovom labyrinte jazykovo aj inak upravovala, to tešilo už menej. Som za výstrednosť, aj v poézii, ale nemala by byť otravná ani výlučne sama sebe cieľom a zmyslom.
 
Hodnoť

Predpokladam, ze v Budmericiach

sa obaja po stvrtej flaske zbrataju a zasmeju, ako o•bavaju citatelov.
 
Hodnoť

 

Väčšinu mien, ktoré odzneli v tomto článku, počujem prvýkrát.
Mám pocit, že ide o nejakých ľudí, ktorí si žijú v tej svojej bubline, usporadúvajú si svoje konferencie, na ktoré im nikto okrem nich samých nechodí a na ktorých sa navzájom potľapkávajú po pleci, akí sú dobrí a pre túto spoločnosť nepostrádateľní, vydávajú si nejakí svoj časopis, ktorí okrem nich nikto iný nečíta a v rámci svojich možnosti sa snažia zo štátneho rozpočtu urvať niečo aj pre seba (prečo práve oni by mali byť výnimka).

Myslím, že toto je trochu prehnané:
"Je naozaj smutné, že slovenský národ zveril všetkým týmto ľuďom do opatery svoju slovesnú kultúru."
Mne sa skôr zdá, že slovenská slovesná kultúra je karavána, ktorá si ide svojou vlastnou cestou a títo ľudia, presvedčení o vlastnej dôležitosti, sú len psy, ktorí sa snažia na ňu brechať.
 

2/3

Sorry, omylom som sa na teba nenapojila, prispevok nizsie patri tebe.
 
Hodnoť

1/3

Vies, ono by na tom nebolo nic zle, ani nepochopitelne. Pokial by menovani pani naozaj zili len v tej svojej bubline, mali radi svoju bublinu a vsetky svoje pocity akejsi "vznesenej nadludskosti" riesili a zdielali len v tej svojej bubline.
Lenze...
Tito pani , prvy z nich - Zoltan Redey, je porotcom (aj) v aktualnom rocniku Anasoft litera.
"Anasoft litera sa dlhodobo snaží propagovať hodnotnú slovenskú prozaickú tvorbu."
Druhy - Peter Macsovszky - je v desiatke nominovanych (aj, opat) najlepsich titulov.
http://www.anasoftlitera.sk/sk...

Problem by mohol vzniknut z jedineho dovodu - tato slovenska postmoderna je totiz prehlasovana, pretlacana a vydavana za to najlepsie, co momentalne v slovenskej literature existuje. Bez ohladu na jej kvalitu.
Je pretlacana uzkou skupinkou ludi (vid porota), ktoru vystihuje posledna veta:
Spoločné stanovisko poroty Anasoft litera: „Prienik našich súkromných desiatok bol pomerne veľký. "Hlavným kritériom pri posudzovaní bola literárna hodnota textu, neprihliadali sme na predchádzajúcu tvorbu autorov, v porovnaní s ktorou by niektoré aktuálne texty možno neobstáli. Naša desiatka je žánrovo, generačne a rodovo pestrá."
 

 

Fajn, tak som si pozrel odkaz. Tak som si z Desiatky Anasoft litera 2018 námatkovo vybral práve spomínaného Maczovszkého "Povrch vašej planéty" a zadal do vyhľadávača na Martinuse. Čakal som, že pod týmto titulom nájdem búrlivú diskusiu. Nula bodov! Ani písmeno! Počet recenzií: 0.
Pozrel som si ešte rebríčky bestsellerov - nula bodov. Dokonca sa mi pri zbežnom pohľade tam nepodarilo zaznamenať žiadny z anasoftliteratských titulov...
Dobre, ešte bude nejaké finále, vyhlásia víťaza, zatlieskajú mu, odovzdajú nejaký diplom, či čo to tam dávajú...
A?
Ľudia sa pohrnú do kníhkupectiev a rozoberú celý náklad ako teplé rožky?
Možno sa mýlim, ale dovolil by som si o tom zapochybovať.
 

 

Nežijem na SK a nedokážem posúdiť, či tam ľudia berú vážne mediálne oslavovanie slabých autorov ako Macsovszky či Vilikovský, ale zahraničie to vážne berie. (Presnejšie to berie vážne až do momentu, keď pani Vallová z Ministerstva kultúry nechá tú slabotu preložiť za peniaze slovenských daňových poplatníkov a vystaví ju pred oči konsternovaných zahraničných partnerov.) Nikto napr. vo Francúzsku nepochopí, že nejaký národ môže v zahraničí propagovať takmer to najhoršie, čo môže predviesť, a to presne slovenská literárna scéna prostredníctvom pani Vallovej činí. Pritom pani Vallová sa odvolá na mohutne medializovanú cenu Anasoftu (v porote ktorej sedí spolu s Rédeyom!) a bohorovne v zahraničí povie, že nič lepšieho u nás nieto. Opakujem: inteligentný Francúz, ktorý si prečíta preklad Macsovszkého či Vilikovského a dozvie sa, že na SK sú to oceňovaní a medializovaní autori, okamžite si pomyslí, že Slováci majú úbohú slovesnú kultúru.
 

 

prečo si myslíte, že Vilikovský je zlý autor? Čo ste od neho čítali?
 

 

Koňa na poschodí. Hádam niekedy napíšem recenziu na blog. Posledného koňa Pompejí som už potom nevládal dočítať...
 
Hodnoť

...

A nehonosi sa poezia nahodou aj privlastkom krasna, do p...?
 

1 2 >

Najčítanejšie


  1. Dominika Dongova: Návod na to, ako milovať muža 173
  2. Mišo Šesták: Ruský generál: Slováci od Detvy sú polodivoký národ 172
  3. Vladimir Kurajda: Nórsko je konečne lacné 129
  4. Martina Paulenová: To máte chlapčeka? 126
  5. Michael Achberger: Potravinová pyramída: takto budete jesť zdravo a aj schudnete 125
  6. INESS : Gastráče: Tri argumenty a päť pseudoargumentov 60
  7. Stanislav Thomka: V Martine si priplatíme za cestu MHD. 1 euro za 1 zástavku? Taká je realita. 54
  8. Zuzana Pelaez: “Výchova dívek v Kolumbii” alebo “Vyrastie mi tu z dcérky namyslený ufňukanec?” 50
  9. Michal Šimečka: Ako dopadnú protesty v Bielorusku? 47
  10. Martina Hilbertová: Kto je v práci diskriminovaný viac ako ženy? No predsa matky 46

Rebríčky článkov


  1. Miroslav Galovic: Slovenské Černobyle. Rekapitulácia prvej série.
  2. Štefan Vidlár: Jin a Jang
  3. Jozef Legény: Sulíkova energetická zrada - Slovensko zadný dvor nemeckej energetiky?
  4. Robert Štepaník: diel 45 - cover me
  5. Štefan Vidlár: Zabili nám Ferdinanda
  6. Miriam Studeničová: Nekompromisná kritika knihy Jozefa Kariku "Strach"
  7. Adriana Boysová: Ako sa do neba kričí, tak sa z neho ozýva
  8. Vladimír Krátky: Nad Bratislavou sa blýska, hromy divo bijú !
  9. Kristína Jakubičková: Ako prekonať samu seba alebo beh na Pajštún
  10. Dominik Parajka: Prekvapil ma! Nový Hyundai i10 test


Už ste čítali?