Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
Ak už máte predplatné, prihláste sa.
https://en.wikipedia.org/wiki/...
Problém je v definícii krásy
Krása je totiž odlišný pojem než páčivosť. Gýč je páčivý, no nie krásny. Na druhej strane umenie dokáže vydolovať krásu aj z hrôzy. Tým sa líši Picassova Guernica od vojnových fotografií. No čím bližšie sa forma tvorby posúva k banálnosti reality, tým viac podľa mňa klesá umelecká hodnota.
Tie upratovačky v galériách, čo vyhodia "umelecké" inštalácie, lebo si ich pomýlia s odpadkami, sú niekedy naozaj v práve.
krasu vnimame kazdy inak, to by bol bol konfuzny ciel na hrane bezducheho gycu. krasa moze byt a byva, avsak tiez nemusi byt vedlajsi efekt umeleckeho diela.
umenie urcite musi oslovit, musi sprostredkovat pribeh, musi primat k zamysleniu... ak vobec nejaku ulohu ma, tak ju vidim v tomto. a ako to dosiahne, je nepolapitelne. to robi umenie vynimocnym. kazdy recipient je iny, kazdy vnimame inak. preto nemaju definicie umenia ziaden zmysel. to mu neberie na hodnote.
autor sa tu nepochopitelne vytrvalo a naivne snazi umenie vseobecne skatulkovat a triedit vylucne podla svojho osobneho vkusu a preferencii a cim je zanovitejsi, tym sa viacej strapnuje.
Odmietanie nesúhlasných názorov
"Moderné" umenie je na vykladačstve priam závislé. To, čo robí takéto dielo umením, je ceduľka z názvom diela a menom autora. Ak by nejaký umelec zapichol svoju ceduľku pred jednu nelegálnu skládku odpadu, urobil by z nej umeleckú inštaláciu a z ostatných skládok falzifikáty. Možno by tým vyriešil problém nelegálneho odpadu.
Namyslenosť a pocit nadradenosti znalcov
Požiadavka neposudzovania v sebe zahŕňa nepoužívanie slov ako "naozaj kvalitné", pretože tým vyvracia samú seba. Ak odmietnem definovať, čo je umelecká kvalita, ale nekvalitu viem odsúdiť hneď, ako ju zbadám, potom tým len potvrdzujem svoju namyslenosť a pocit nadradenosti
preco mat narok na vseobecnu definiciu, co (kvalitnym) umenim je a co nie? kvoli inventaru galerii a buletinu z repertoaru snd? s tym nech si lamu hlavy kuratori a programovi riaditelia. mna uprimne nezaujimaju. oni vyberaju to, co ma podla nich ako umenie vypovednu hodnotu pre viacej ludi a tento vyber ponukaju ako tovar za vstupne. mozu mat pravdu a mozu sa taktiez mylit. absolutnymi arbitrami nie su, i ked navstevnost urcitu reflexiu urcite dat moze. podla mna to ale podstatna pre urcenie kvality nie je.
mozno, ze umenie a jeho kvalita je v hladani. v procese hladania autora a v procese hladania recipienta. je to hladanie hranic, postojov, hodnot, esteticna, reflexie,... . mozno, ze umenie je umenim prave preto, ze nie je staticke a jednoznacne. ze ponuka vela poloh. a tie sa nemusia dat rukolapne zhodnotit. i ked umelcom nie som, z vlastnej kreativnej skusenosti viem, ze hladat vytvarno, hladat esteticno je pre mna v ovladani akademickeho standardu, ale to je len zaklad, remeslo, akokolvek ho autor clanku vyzdvihuje ako hlavny atribut, lebo ho abdivuje. umenie zacina daleko za tym. je to predovsetkym o vlastnej interpretacii poznaneho a posunutia sa dalej. a to obnasa aj skumanie, prekracovanie poznanych hranic. tento osobny proces moze vyjst ale aj nemusi. ale len on vie dat dielu kvalitu.
ked ides na kuratorsky dobre zvladnutu vystavu, tak ti ukaze aj proces hladania toho-ktoreho umelca. ak sa do toho zahlbis, dostanes zablesk pohladu na svet jeho ocami. nielen pohladom na vysledne dielo, ale spoznanim inspiracii, prostredia a okolnosti, v ktorom ho vyrobil. ukazu pracovny postup, niekedy len skice, zavrhnute navrhy. casto je uz samotna tato cesta fascinujucim umenim a niekedy je vysledok nie az tak podstatny. su umeleci, ktore na tomto poznani postavili celu svoju pracu. niektori prisli az tak daleko, ze nedolezitost vysledku prizvukuju jeho absolutnou pominutelnostou. od mandal az po performance... tych ciest je nespocetne a to je predsa to fascinujuce. mozu a nemusia byt rukolapne. a vazitelne.
pre mna je (kvalitne) umenie to, co odkryva nove zorne uhly. vsetko, co sa vytvarne snazi ponat svet a uprimne hlada interakciu. vizualnu duchovnu, intelektualnu, dizajnovu, akusticku. ked podnecuje myslienky, ak inspiruje pozorovatela. pozorovanim hladania autora hlada aj pozorovatel.
budes sa smiat, uprimne si myslim, ze tak moze posobit aj olej jelena v ruji, ak sa da do adekvatneho kontextu. mama pred rokmi kupila u vetesnika velke stare platno s portretom damy s rukami pred nosom v geste, ktore si ukazuju deti na pieskovisku. v krasnom drevenom rame, ktory mal istotne neporovnatelne vacsiu hodnotu nez v podstate bezcenny olej na hrane gycu v nom. pre mamu vsak mal esteticky vyraz a predzvest urcitej davky humoru. ako bol velky, tak ho sikmo/diagonalne zavesila na schodisko tak, ze vytvoril vytvarnu kompoziciu so starymi osuchanymi drevenymi schodami, draperiou na okne a farbou steny a lampou nad nim. pre mna so svojim posunom a situacnou ironiu dodnes umelecke dielo ako celok. obcas sa usmejem, je to stelesnenim maminko pohladu na svet. mozno omnoho viacej, nez niektore jej obrazy.
Akokolvek ja osobne opovrhujem kazdym, kto sa mi bude snazit nabulikat, ze nie som schopny pochopit hlboku myslienku reprezentovanu obycajnym ciernym stvorcom, neznamena to, ze by som mu chcel branit, aby ho on povazoval za vrchol umenia a bol ochotny zan zaplatit celym svojim majetkom, alebo si este aj pozicat. Je jeho osobnou zalezitostou, ci to povazuje za hodnotu.
Mna sa to dotkne az vtedy, ked ma stat prinuti nasilim platit dane na podobne smetie v statnych galeriach. Co je presne aj dalsi dovod, preco by stat ziadne umenie nemal financovat. Okrem samozrejme toho najdolezitejsieho, ze je to neeticke.
Majstrovstvo, estetika a výpoveď.
Majstrovstvo je to čo požaduje Klimčík - aby majstrovské umelecké dielo dokázal vytvoriť len talentovaný človek, ktorý absolvoval dlhú prípravu.
Estetika je že forma umeleckého diela konvenuje ľudskému vnímaniu. Hudobné dielo, kde sa bude nechtami škriabať po tabuli, estetické nie je.
Výpoveď je práve spôsob pohľadu na svet, na ľudí, na seba,na vzťahy, ktorý to umelecké dielo vyjadruje.
Spôsoby pohľadu na svet ale nie sú rovnocenné. Láskavý pohľad je objektívne príjemnejší, správnejší a hodnoptnejší ako nenávistný.
Napríklad Gigerove strašidelné obrazy alebo jeho Votrelec sú majstrovské, majú aj určitú estetiku ale ich výpoveďou je niečo na úrovni satanizmu.
S touto výpoveďou sa asi stotožní človek vyznávajúci satanizmus, ale nie človek s láskavým pohľadom na ľudí.
Gigerove obrazy sú OBJEKTÍVNE dekadentné, práve preto že nenávisť má objektívne medzi citmi zápornú hodnotu.